Reformu podporilo 91 zo 143 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. apríla (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR odsúhlasili reformu súdnej mapy. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní, kedy odsúhlasili vládny zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (OS). Prijali aj koaličný pozmeňujúci návrh. Počet krajských súdov (KS) ostane zachovaný, naďalej ich bude osem. Čiastočne sa upraví veľkosť obvodu týchto odvolacích súdov v prípade rodinnoprávnej a obchodnej agendy. V Bratislave sa zriadia štyri mestské súdy (MS) a v Košiciach jeden, upravia sa tiež obvody okresných súdov a ich sídla.
Reformu podporilo 91 zo 143 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov. Nehlasovala Mária Šofranko a zdržala sa Katarína Hatráková (obe OĽANO). Zvyšok koalície reformu podporil. Zahlasovali za ňu aj nezaradení poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek a Ján Krošlák.
Pri KS má nastať opatrenie v rodinnoprávnej a obchodnej oblasti, v rámci ktorých je agendy menej, čím ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odôvodňuje potrebu zväčšiť obvod. Pri obchodnej agende má preto KS v Bratislave vykonávať agendu aj v rámci obvodu krajských súdov Nitra a Trnava, banskobystrický súd aj v rámci obvodu trenčianskeho a žilinského krajského súdu a KS v Košiciach i pre obvod prešovského krajského súdu. Pri rodinnej agende má zas KS Trnava vykonávať agendu aj v rámci obvodu bratislavského a nitrianskeho odvolacieho (krajského) súdu, KS Žilina aj pre banskobystrický a trenčiansky obvod a prešovský aj pre obvod KS v Košiciach. Krajské súdy už nebudú mať na starosti správnu agendu, preberú ju novovzniknuté tri správne súdy.
Okresných súdov bude po novom 36 a ich obvodov bude 33, a to vrátane štyroch mestských súdov v Bratislave s tým istým obvodom. Po dohode v koalícii bude na Orave sídelný OS v Námestove, na Hornom Zemplíne si status sídelného OS zachovajú napokon aj Vranov nad Topľou i Humenné.
Čo sa týka mestských súdov, v Košiciach tento vznikne fúziou troch súčasných okresných súdov (Košice I, Košice II a Košice – okolie). Štyri mestské súdy budú v Bratislave, kde MS I až III vzniknú premenou zo súčasných okresných súdov, v prípade MS Bratislava IV má ísť o spojenie súčasných okresných súdov Bratislava IV a Bratislava V. Každý z mestských súdov bude mať špecifickú agendu.
MS Bratislava I, ktorý má vzniknúť z OS Bratislava I, bude riešiť trestnoprávne záležitosti, MS Bratislava II bude mať na starosti rodinnoprávnu agendu, MS Bratislava III sa bude zaoberať prípadmi obchodného práva a MS Bratislava IV bude riešiť občianskoprávne spory.
Keďže všetky košické OS sídlia v jednej budove, k žiadnemu sťahovaniu by dôjsť nemalo. V Bratislave sa sťahovanie sudcov predpokladá, a to podľa väčšinovej agendy, ktorú vykonávajú.
Účinnosť má legislatíva nadobudnúť od januára 2023.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na tlačovej konferencii označila reformu za významný krok pre justíciu. "To, že vieme zriadiť mestské súdy znamená, že jednu štvrtinu prípadov budeme môcť organizovať po novom," uviedla. Kľúčová zmena nastáva podľa nej aj pri okresných súdoch, keďže sa zväčšujú obvody. Priblížila, že pôvodne navrhovala, aby sa vytvorili väčšie obvody pre krajské súdy, no nedošlo k dohode v koalícii. Nerozumie protestom bratislavských sudcov, keďže napríklad krajský súd ostal v Bratislave zachovaný.
Vzniknúť majú tri prvostupňové správne súdy
Správne súdnictvo sa má na prvom stupni presunúť z okresných súdov na tri správne súdy. Ich sídlami majú byť Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Vyplýva to zo zákona o zriadení správnych súdov, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Legislatíva je súčasťou reformného balíka súdnej mapy.
"Upúšťa sa od postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva, pričom ich doterajšia správna agenda sa presúva na tri správne súdy. Správne súdnictvo sa navrhuje riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Bratislave a Košiciach a Najvyššieho správneho súdu so sídlom v Bratislave," píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona. Nové správne súdy majú začať fungovať od 1. januára 2023.
Správne súdnictvo sa zákonom inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a má sa stať plne autonómnou súčasťou sústavy súdov. Sústavu súdov tak majú tvoriť súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva. Súdmi všeobecného súdnictva sú okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR. Súdmi správneho súdnictva majú byť správne súdy a Najvyšší správny súd SR.
Obvody správnych súdov majú byť naviazané na existujúce kraje. Rezort spravodlivosti to odôvodnil tým, že účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie SR.
Zriadenie súdu samostatným zákonom nie je podľa ministerstva v právnom poriadku novinkou. "Podobne bol zriadený Špeciálny súd, respektíve Špecializovaný trestný súd. Rovnaký postup sa navrhuje aj v prípade zriadenia mestských súdov," dodalo.
Reformu podporilo 91 zo 143 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov. Nehlasovala Mária Šofranko a zdržala sa Katarína Hatráková (obe OĽANO). Zvyšok koalície reformu podporil. Zahlasovali za ňu aj nezaradení poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek a Ján Krošlák.
Pri KS má nastať opatrenie v rodinnoprávnej a obchodnej oblasti, v rámci ktorých je agendy menej, čím ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odôvodňuje potrebu zväčšiť obvod. Pri obchodnej agende má preto KS v Bratislave vykonávať agendu aj v rámci obvodu krajských súdov Nitra a Trnava, banskobystrický súd aj v rámci obvodu trenčianskeho a žilinského krajského súdu a KS v Košiciach i pre obvod prešovského krajského súdu. Pri rodinnej agende má zas KS Trnava vykonávať agendu aj v rámci obvodu bratislavského a nitrianskeho odvolacieho (krajského) súdu, KS Žilina aj pre banskobystrický a trenčiansky obvod a prešovský aj pre obvod KS v Košiciach. Krajské súdy už nebudú mať na starosti správnu agendu, preberú ju novovzniknuté tri správne súdy.
Okresných súdov bude po novom 36 a ich obvodov bude 33, a to vrátane štyroch mestských súdov v Bratislave s tým istým obvodom. Po dohode v koalícii bude na Orave sídelný OS v Námestove, na Hornom Zemplíne si status sídelného OS zachovajú napokon aj Vranov nad Topľou i Humenné.
Čo sa týka mestských súdov, v Košiciach tento vznikne fúziou troch súčasných okresných súdov (Košice I, Košice II a Košice – okolie). Štyri mestské súdy budú v Bratislave, kde MS I až III vzniknú premenou zo súčasných okresných súdov, v prípade MS Bratislava IV má ísť o spojenie súčasných okresných súdov Bratislava IV a Bratislava V. Každý z mestských súdov bude mať špecifickú agendu.
MS Bratislava I, ktorý má vzniknúť z OS Bratislava I, bude riešiť trestnoprávne záležitosti, MS Bratislava II bude mať na starosti rodinnoprávnu agendu, MS Bratislava III sa bude zaoberať prípadmi obchodného práva a MS Bratislava IV bude riešiť občianskoprávne spory.
Keďže všetky košické OS sídlia v jednej budove, k žiadnemu sťahovaniu by dôjsť nemalo. V Bratislave sa sťahovanie sudcov predpokladá, a to podľa väčšinovej agendy, ktorú vykonávajú.
Účinnosť má legislatíva nadobudnúť od januára 2023.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na tlačovej konferencii označila reformu za významný krok pre justíciu. "To, že vieme zriadiť mestské súdy znamená, že jednu štvrtinu prípadov budeme môcť organizovať po novom," uviedla. Kľúčová zmena nastáva podľa nej aj pri okresných súdoch, keďže sa zväčšujú obvody. Priblížila, že pôvodne navrhovala, aby sa vytvorili väčšie obvody pre krajské súdy, no nedošlo k dohode v koalícii. Nerozumie protestom bratislavských sudcov, keďže napríklad krajský súd ostal v Bratislave zachovaný.
Vzniknúť majú tri prvostupňové správne súdy
Správne súdnictvo sa má na prvom stupni presunúť z okresných súdov na tri správne súdy. Ich sídlami majú byť Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Vyplýva to zo zákona o zriadení správnych súdov, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Legislatíva je súčasťou reformného balíka súdnej mapy.
"Upúšťa sa od postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva, pričom ich doterajšia správna agenda sa presúva na tri správne súdy. Správne súdnictvo sa navrhuje riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Bratislave a Košiciach a Najvyššieho správneho súdu so sídlom v Bratislave," píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona. Nové správne súdy majú začať fungovať od 1. januára 2023.
Správne súdnictvo sa zákonom inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a má sa stať plne autonómnou súčasťou sústavy súdov. Sústavu súdov tak majú tvoriť súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva. Súdmi všeobecného súdnictva sú okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR. Súdmi správneho súdnictva majú byť správne súdy a Najvyšší správny súd SR.
Obvody správnych súdov majú byť naviazané na existujúce kraje. Rezort spravodlivosti to odôvodnil tým, že účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie SR.
Zriadenie súdu samostatným zákonom nie je podľa ministerstva v právnom poriadku novinkou. "Podobne bol zriadený Špeciálny súd, respektíve Špecializovaný trestný súd. Rovnaký postup sa navrhuje aj v prípade zriadenia mestských súdov," dodalo.