Bratislava 18. júna (TASR) - Predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD) dnes otvoril 21. schôdzu parlamentu. Hneď na úvod rokovania čaká na poslancov rozprava k voľbe kandidáta na generálneho prokurátora. Tá by sa mala uskutočniť dnes po 17. hodine, veľký záujem o vystúpenie v rozprave ju však môže posunúť.

Jediným kandidátom na funkciu je šéf bratislavskej krajskej prokuratúry Jaromír Čižnár, ktorý je nominantom vládnej strany Smer-SD. Opozícia sa na voľbe na protest zúčastniť neplánuje, vládna strana má však dosť hlasov, aby Čižnára zvolila sama.

Opozičným stranám prekáža, že strana Roberta Fica (Smer-SD) ide voliť kandidáta na generálneho prokurátora v čase, keď je na Ústavnom súde SR sťažnosť Jozefa Čentéša na to, že prezident SR Ivan Gašparovič porušil jeho práva, keď ho odmietol na tento post vymenovať. Keďže opozícia považuje Čentéša za právoplatne zvoleného kandidáta, svojho nominanta teraz nepredložila.

Voľba šéfa NKÚ

V rámci 21. schôdze NR SR čaká na poslancov celkovo 77 bodov. Na programe je aj voľba šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorého má podľa vládnej strany nominovať opozícia. Tá to však už po viacerých neúspešných pokusoch neurobila. Objavil sa však kandidát na podpredsedu úradu Ján Vrbacký, ktorého nominovala poslankyňa Mária Ritomská (OĽaNO).

Poslanci sa tiež budú musieť vysporiadať s novelou Trestného zákona, ktorú parlamentu vrátil prezident. Právna norma dáva druhú šancu drogovo závislým a hrozí väzením pre zdravotníkov, ktorí počas núdzového stavu neprídu do práce. Gašparovičovi sa však zdá príliš prísne, že zdravotníkom pri takomto konaní hrozí strata registrácie na 10 rokov či peňažná sankcia. Hlava štátu navrhuje stratu registrácie znížiť na dva roky. Prezident nesúhlasí ani so znížením trestnej sadzby zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožní súdu uložiť aj podmienečný trest. Do tretice má Gašparovič problém aj s paragrafom, ktorý sprísňuje trestnú sadzbu pri trestných činoch spáchaných z dôvodu nenávisti voči inej sexuálnej orientácii.

Zákon o hlásení pobytu občanov

Prezident vrátil poslancom aj zákon o hlásení pobytu občanov, ktorý okrem iného zavádza pod hrozbou pokuty povinnosť nahlásiť odchod z republiky na viac ako 90 dní príslušným úradom. Gašparovičovi sa nepozdáva nová formulácia, podľa ktorej je občan "povinný ohlásiť" odchod z republiky na viac ako 90 dní, a chce ju zo zákona vymazať. Rezort vnútra túto zmenu vysvetľoval tým, že doterajší zákon neukladal občanovi výslovne povinnosť odchod ohlásiť, a preto bola do zákona zavedená formulácia "je povinný ohlásiť". "S týmto odôvodnením nemožno súhlasiť," tvrdí prezident.

Definitívne sa rozhodne aj o osude novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá prináša lekárom pracujúcim v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti tretiu etapu zvyšovania platov. Zvýšené mzdy lekárov by si mali v budúcom roku vyžiadať 19,3 milióna eur, o rok neskôr viac ako 36,6 milióna eur.

Na konečné hlasovanie čaká aj druhá etapa reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa), ktorá znamená zánik 248 úradov miestnej štátnej správy a následný vznik 72 okresných úradov. Ministerstvo vnútra označilo za hlavný cieľ tejto druhej etapy procesu integrácie vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sústredením pôsobností vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu na miestnej úrovni.