Porušenie dôvernosti ústneho prejavu ostáva trestným činom

Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy ostáva trestným činom. Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes totiž nepodporili novelu Trestného zákona z dielne Petra Osuského (SaS), podľa ktorého sa použitie trestnoprávnej sankcie v tomto prípade javí ako neprimerané a zneužiteľné. Poslanec chcel takto chrániť napr. investigatívnych novinárov.

Osuský pripomínal, že tento trestný čin sa do zákona dostal v roku 2005 napriek tomu, že odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie. Podľa nej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú všetky ostatné nedostatočné. "Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy bolo aj v minulosti a je naďalej možné prostriedkami občianskeho práva," argumentoval Osuský.

V dôvodovej správe tiež uvádzal, že tento trestný čin sa do zákona dostal cez pozmeňujúci návrh poslanca Romana Vavríka (SDKÚ-DS) napriek tomu, že s tým vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic (vtedy KDH) nesúhlasil. "Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napríklad proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, predkladateľ považuje za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania," tvrdil Osuský.

V súčasnosti Trestný zákon hovorí, že kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením, a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe, alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Väzením na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak tento čin spácha ako člen organizovanej skupiny, ak tým spôsobí značnú škodu, alebo ho vykoná s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech. Najvyšší trest, odňatie slobody na šesť mesiacov až päť rokov páchateľovi hrozí, ak skutok spácha ako verejný činiteľ.

Štátnym policajtom s meraním nápravových tlakov obecní pomáhať nebudú

Meranie nápravových tlakov a rozmerov vozidiel ostáva na pleciach štátnych policajtov. Poslanec NR SR Viliam Novotný (SDKÚ-DS) dnes v parlamente nepresadil novelu cestného zákona, ktorou chcel dosiahnuť, aby boli pri týchto činnostiach na cestách 2. a 3. triedy a miestnych komunikáciách súčinní aj obecní policajti. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty 1. triedy mali naďalej ostať v kompetencii štátnych policajtov.

Novotný upozorňoval, že v súčasnom období dochádza vzhľadom na častú prepravu nákladov nerešpektujúcich ustanovenia o maximálnych povolených hmotnostiach vozidiel, súprav vozidiel či nápravových tlakov, k poškodzovaniu ciest a komunikácií v správe samosprávnych krajov, obcí a miest. "Tento stav je možný aj preto, že vzhľadom na veľkú vyťaženosť príslušníkov Policajného zboru SR nie je možné vždy v požadovanom čase a na potrebnom mieste zabezpečiť súčinnosť príslušníkov polície pri meraní nápravových tlakov. Stáva sa tak často aj preto, že prepravca doslova čaká, kým príslušník polície neodíde preč, a potom naloží náklad a odíde," argumentoval opozičný poslanec.

Podľa jeho slov si treba uvedomiť, že sú to často práve samosprávne kraje či obce a mestá, ktoré zabezpečujú údržbu komunikácií a na ich pleciach spočívajú náklady na rekonštrukciu a opravy ciest poškodených práve v dôsledku prepravy ťažkých, limity prekračujúcich nákladov. "Z tohto hľadiska považujeme preto za správne, aby takéto kontroly mohli prebiehať v súčinnosti s obecnou políciou, ktorá ako orgán samosprávy má záujem, ale rovnako tak povinnosť, zabezpečovať ochranu majetku samosprávy," dodal Novotný.

Poslanec sa takúto zmenu nepokúšal presadiť po prvý raz. S rovnakou novelou prišiel aj spolu so svojím straníckym šéfom Pavlom Frešom začiatkom tohto roka. Aj vo februári ju väčšina poslancov zamietla.

Novotný neuspel ani s novelizáciou zákona o zdravotných poisťovniach, ktorou chcel sprehľadniť proces tvorby a vedenia zoznamov poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Opozičný poslanec tu navrhoval povinnosť zdravotných poisťovní viesť čakacie zoznamy na všetky chirurgické operačné a plánované hospitalizácie a transparentné a flexibilné informovanie poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie a o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poskytovateľov.

Zavádzal tiež povinnosť poskytovateľov bezodkladne po indikácii plánovanej starostlivosti nahlásiť poistenca zdravotnej poisťovni do čakacieho zoznamu, jednotný formulár pre zaradenie alebo vyradenie poistenca do/zo zoznamu na plánovanú zdravotnú starostlivosť či predĺženie lehoty, dokedy poskytovateľ musí informovať poistenca o termíne nástupu na plánovanú zdravotnú starostlivosť, a to z terajších 10 kalendárnych dní na 15 pracovných dní pred nástupom.

Majetkové priznania verejných funkcionárov sa zatiaľ nesprísnia

Majetkové priznania verejných funkcionárov sa zatiaľ sprísňovať nebudú. Opozícia totiž v pléne neuspela s novelou ústavného zákona o konflikte záujmov. Pôvodne ju mali predložiť všetky parlamentné strany, vrátane Smeru-SD, napokon sa však nedohodli. S iniciatívou teda prišla opozícia sama, pričom zdôrazňovala, že predložila návrh, na ktorom bola zhoda aj s predsedom parlamentu Pavlom Paškom (Smer-SD).

Novela mala umožniť lepšiu kontrolu majetku verejných funkcionárov. Podľa opozície dnes kontrola riadne nefunguje. Návrh počítal s tým, že majetkové priznania by podávali všetci verejní funkcionári volení parlamentom. Čas na to by mali mať do 30. apríla, v súčasnosti podávajú verejní činitelia majetkové priznania do 31. marca. Tlačivá priznaní mali byť po novom prílohou zákona a mali byť podrobnejšie ako doteraz. Podávať sa mali aj elektronicky.

Verejní funkcionári mali priznávať aj dary nad 4000 eur, majetok mali opisovať. Ak ide napríklad o auto, nemalo už stačiť napísať, že ho funkcionár vlastní, mal napísať jeho značku. Tiež mal informovať o prenájme alebo výpožičke. Pokiaľ by funkcionár rozhodoval o veci, na ktorej má osobný záujem, mal byť povinný svoj osobný záujem oznámiť predtým, ako na rokovaní o veci vystúpi, alebo o nej bude hlasovať.

Opozícii tiež prekáža, že v súčasnosti sa nedajú efektívne porovnávať majetkové prírastky a legálne príjmy verejného funkcionára. Novela to mala napraviť, po novom sa totiž mali viac zohľadňovať pasívne príjmy, napríklad z dividend či prenájmu.

Novela mala riešiť aj pokutovanie verejných funkcionárov, ktorí sa dopustia prehrešku voči zákonu o konflikte záujmov. O mesačný plat mal prísť ten funkcionár, ktorý neoznámi svoj osobný záujem, ako stanovuje novela, alebo ak riadne nepodá majetkové priznanie. Pokuty mali dostávať funkcionári za všetky nepravdivé údaje, nielen za tie, ktoré sa týkajú majetkových pomerov. Funkcionára, navyše, malo byť možné pokutovať opakovane, ak by nereagoval na právoplatné rozhodnutie. Dnes dostane pokutu len raz a ak ani potom nenapraví svoj prehrešok, ďalšiu sankciu nedostane.

Právna norma mala tiež riešiť situácie, keď väčšina v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií zablokuje konanie voči funkcionárovi, hoci je zrejmé, že porušil zákon a menšina má podozrenie, že sa tak stalo z politických dôvodov. Podľa novely sa voči tomu mohla menšina - tretina členov výboru, odvolať na Ústavný súd SR.

Kvórum potrebné na platnosť referenda sa rušiť nebude

Kvórum potrebné na platnosť referenda sa rušiť nebude. Poslancom z OĽaNO dnes totiž v parlamente neprešla novela Ústavy SR, ktorou chceli dosiahnuť, aby platnosť výsledkov referenda nebola podmienená účasťou nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov.

Matovičovci neuspeli ani s návrhom, ktorým chceli v Ústave SR doplniť katalóg politických ústavných práv o právo na dobrú správu vecí verejných.

V oboch prípadoch išlo o zmenu Ústavy SR, na ich prijatie teda bolo potrebných minimálne 90 poslaneckých hlasov. Nutné teda bolo, aby sa opozícia a vládny Smer-SD v týchto myšlienkach spojili, čo sa však nestalo.

Cenový limit na autá pre štátnych funkcionárov nebude

Štátne inštitúcie a podniky, ale aj mestá, obce a vyššie územné celky nebudú mať zákonom určený cenový limit pri nákupe služobného auta. Plénum NR SR totiž nepodporilo novelu zákona o cenách z dielne SaS, ktorá stanovovala cenový strop na úrovni 40.000 eur. Liberáli takto chceli zamedziť nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami.

V SaS sú presvedčení, že osobné motorové vozidlo je v prvom rade spotrebným tovarom určeným na plnenie každodenných úloh, "pričom tento prvoradý účel možno v plnej miere dosiahnuť aj pri dodržaní limitu 40.000 eur". Podľa ich slov táto cena zohľadňuje nielen skutočnosť, že auto by malo zodpovedať spoločenskému statusu zastávanej funkcie, ale aj skutočnosť, že jeho cena by mala rešpektovať aj možnosti štátneho rozpočtu a životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Autori novely Richard Sulík a Ľubomír Galko vysvetľovali, že limit na úrovni 40.000 eur je kompromisný a ústretový s cieľom získať podporu väčšiny poslancov NR SR.

Limit ale nemal platiť vždy, ministerstvo financií malo podľa novely dostať možnosť udeliť výnimku v niektorých špecifických prípadoch, keď je to nevyhnutné. Malo ísť o prípady, ako ochrana bezpečnosti štátu a štátom chránených záujmov, ochrana ústavných činiteľov či ochrana verejného poriadku.

Otázka cenových limitov na limuzíny bola aj predmetom referenda z roku 2010, ktoré bolo pre nízku účasť neplatné. SaS sa vtedy ľudí pýtala, či súhlasia s tým, aby štátne inštitúcie nesmeli kupovať autá nad hodnotu 40.000 eur.