Bratislava 7. februára (TASR) - Vyšetrovanie požiaru a následného výbuchu z roku 2009 v Hornonitrianskych baniach Prievidza na ťažobnom úseku Baňa Handlová, pri ktorom zomrelo 20 zamestnancov, bolo sfalšované. V rozprave k novele zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe to povedala poslankyňa SaS Anna Zemanová.

Pripomenula, že Hornonitrianske bane sú známe z alobalovej kauzy. Za falšovaním podľa Zemanovej je predseda Hlavného banského úradu Peter Kúkelčík, ktorý má nadštandardné vzťahy so šéfom Hornonitrianskych baní Petrom Čičmancom napojeným na Smer-SD a premiéra Roberta Fica.

"Je tu snaha ututlať skutočné príčiny zbytočnej smrti 20 baníkov pri tragédii v Bani Handlová v roku 2009," uviedla Zemanová s tým, že vychádza z listu, ktorý dostala ona a zrejme aj ďalší poslanci. Podľa poslankyne obvinili z banského nešťastia prírodu. Za tragédiu ale podľa Zemanovej nenesie vinu príroda, ale porušovanie predpisov, nedodržanie pracovných postupov a technických noriem, nedostatočne zaistená bezpečnosť pri práci.

Príčiny úmrtia zamestnancov, ktoré boli uvedené v odbornom posudku, boli podľa Zemanovej účelovo pozmenené z dôvodu zamlčania skutočných príčin nešťastia. V žiadnej správe, ako uviedla, napríklad nefiguruje, že zamestnanci boli mŕtvi ešte pred výbuchom. "Avšak existuje dostatok svedkov, ktorí to vedia dokázať. Zistenia komisie, ktorá pozostávala z pracovníkov hlavného Banského úradu Vladimíra Tejbusa, Antonína Baffiho a Vladimíra Bubelíniho, sa na verejnosť nikdy nedostali," zdôraznila.

Zariadil to podľa jej slov riaditeľ hlavného banského úradu. "Tieto informácie nariadil vypustiť z protokolu a zo správy. Absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane ide totiž na vrub Hornonitrianskych baní Prievidza," podotkla. Chybné rozhodnutia pri likvidácii jednotlivých fáz mimoriadnej udalosti sa podľa Zemanovej týkajú pochybení konkrétnych osôb.

"Najmä to, že baňa nebola dostatočne protipožiarne zabezpečená napriek tomu, že išlo o baňu s nebezpečenstvom samovznietenia uhlia, je pre Hornonitrianske bane Prievidza veľmi nepriaznivé. Nehovoriac o tom, že z výpovedí svedkov je možné vytušiť, že hlavnou príčinou takéhoto stavu bol nedostatok peňazí," doplnila s tým, že do organizácie idú ročne miliónové dotácie. Tie však podľa nej nejdú na bezpečnosť a ochranu zdravia baníkov, ale končia asi niekde v alobale.



Zemanová sa pýta, prečo sa šéf Peter Kúkelčík nezasadil o dôsledné vyšetrenie skutočných príčin mimoriadnej udalosti s tým, že Hornonitrianske bane Prievidza sú štát v štáte a robia si, čo chcú.

"Vidíme to aj dnes pri tom, ako prevádzkujú kotol v Elektrárni Nováky. Je to firma známa z alobalovej aféry a vďaka súčasnej bane má zabezpečený odbyt až do roku 2030. Peter Čičmanec je vplyvný človek s úzkymi väzbami na Smer a premiéra a pán Kúkelčík je jeho človek a preto sfalšoval závery komisie," uviedla Zemanová.

Karol Galek zo SaS doplnil, že na Kúkelčíka prišlo v minulosti na ministerstvo hospodárstva viacero podaní poukazujúcich na zneužívanie jeho postavenia. Bez výsledku.

Novelu zákona o banskej činnosti v druhom čítaní poslanci nepodporili

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci baníkov a vyšetrovanie banských nešťastí parlament neupraví. Plénum Národnej rady (NR) SR totiž pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania návrh novely zákona o banskej činnosti.

Právnu normu pripravila dvojica poslancov opozičnej SaS Anna Zemanová a Karol Galek. Novela mala podľa nich zvýšiť bezpečnosť baníkov pri práci. Poslanci napríklad navrhovali definovať vedúceho bane, vedúceho lomu a vedúceho inej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom ako zodpovedného vedúceho zamestnanca. Týmto by sa podľa poslancov zvýšila odborná spôsobilosť zamestnancov a odstránil by sa kľúčový problém so zaistením odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti. Podľa predkladateľov by išlo o zásadnú zmenu, ktorá by mala pozitívny dopad na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zároveň podľa zákonodarcov môžu v súčasnosti v súvislosti so vznikom závažných pracovných úrazov a havárií nastať pochybnosti o správnosti postupu a záverov vyšetrovania týchto banských nešťastí. Doteraz podľa nich neexistuje priamy nástroj na preskúmanie postupu a záverov vyšetrovania obvodného banského úradu. Navrhovali preto do zákona zaviesť kontrolný a korekčný mechanizmus.

Poslanci tiež v novele zdôrazňovali potrebu spolupráce obvodných banských úradov s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí. Podľa predkladateľov bolo podnetom na vypracovanie tohto návrhu vyšetrovanie mimoriadnej udalosti – požiaru a následnej explózie a smrti 20 zamestnancov, ku ktorej došlo 10. augusta 2009 v Bani Handlová.

Novela zákona mala navrhnutú účinnosť od 1. júla 2017.