Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Gröhlinga po dvoch rokoch od zavedenia duálneho vzdelávania je možné konštatovať, že záujem stredných odborných škôl zapojiť sa do tohto je nižší, ako sa očakávalo.
Autor TASR
Bratislava 8. februára (TASR) - Zmeniť právnu úpravu problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách tak, aby sa do tohto systému zapojilo viac zamestnávateľov i škôl. Toto bolo cieľom návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave od opozičného poslanca Branislava Gröhlinga (SaS), ktorý vo štvrtok väčšina pléna odmietla posunúť do druhého čítania.
Podľa Gröhlinga po dvoch rokoch od zavedenia duálneho vzdelávania je možné konštatovať, že záujem stredných odborných škôl zapojiť sa do tohto je nižší, ako sa očakávalo. "V prvom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2015/2016, bolo vytvorených 1448 miest pre poskytovanie duálneho vzdelávania, pričom sa doň zapojilo len 450 žiakov. V druhom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2016/2017, bolo vytvorených 2700 miest, zapojilo sa však len 1122 žiakov," upozornil opozičný poslanec s tým, že v treťom roku fungovania duálneho vzdelávania, teda v roku 2017/2018, sa do systému podľa dostupných informácií zapojilo iba 1370 žiakov.
Aplikačná prax podľa Gröhlinga ukázala, že primárnym dôvodom nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl je skutočnosť, že sa takejto škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania znižuje normatívny objem finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie žiaka.
Ako tvrdí, ďalším potenciálne odradzujúcim faktorom je skutočnosť, že v systéme duálneho vzdelávania sa praktické vyučovanie realizuje na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa, jeho škola má preto obmedzené možnosti výkonu dohľadu nad úrovňou, kvalitou a rozsahom poskytovaného praktického vyučovania. "Avšak napriek tomu riaditeľ strednej odbornej školy nesie zodpovednosť za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu," poznamenal.
Svojou novelou chcel preto Gröhling reflektovať na tieto faktory, zefektívniť systém duálneho vzdelávania, zvýšiť motiváciu škôl ako i zamestnávateľov zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania a odstrániť problémy, ktoré súčasná právna úprava vyvoláva v aplikačnej praxi.
Podľa Gröhlinga po dvoch rokoch od zavedenia duálneho vzdelávania je možné konštatovať, že záujem stredných odborných škôl zapojiť sa do tohto je nižší, ako sa očakávalo. "V prvom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2015/2016, bolo vytvorených 1448 miest pre poskytovanie duálneho vzdelávania, pričom sa doň zapojilo len 450 žiakov. V druhom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2016/2017, bolo vytvorených 2700 miest, zapojilo sa však len 1122 žiakov," upozornil opozičný poslanec s tým, že v treťom roku fungovania duálneho vzdelávania, teda v roku 2017/2018, sa do systému podľa dostupných informácií zapojilo iba 1370 žiakov.
Aplikačná prax podľa Gröhlinga ukázala, že primárnym dôvodom nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl je skutočnosť, že sa takejto škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania znižuje normatívny objem finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie žiaka.
Ako tvrdí, ďalším potenciálne odradzujúcim faktorom je skutočnosť, že v systéme duálneho vzdelávania sa praktické vyučovanie realizuje na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa, jeho škola má preto obmedzené možnosti výkonu dohľadu nad úrovňou, kvalitou a rozsahom poskytovaného praktického vyučovania. "Avšak napriek tomu riaditeľ strednej odbornej školy nesie zodpovednosť za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu," poznamenal.
Svojou novelou chcel preto Gröhling reflektovať na tieto faktory, zefektívniť systém duálneho vzdelávania, zvýšiť motiváciu škôl ako i zamestnávateľov zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania a odstrániť problémy, ktoré súčasná právna úprava vyvoláva v aplikačnej praxi.
