Situácia v Ústave pamäti národa je neblahá a pre zamestnancov ústavu je neznesiteľná, na pôde výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny to dnes vyhlásil predseda Dozornej rady ústavu J. Hamuľák.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) - Situácia v Ústave pamäti národa (ÚPN) je neblahá a pre zamestnancov ústavu je neznesiteľná. Na pôde Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny to dnes vyhlásil predseda Dozornej rady ÚPN Juraj Hamuľák, ktorý na žiadosť koalície prezentoval závery kontroly. Výbor hlasmi koalície a Milana Mazureka (ĽSNS) odhlasoval znepokojenie nad týmito závermi.
Poslanci tiež odporučili Dozornej rade ÚPN bezodkladne požiadať Najvyšší kontrolný úrad o kontrolu hospodárenia a účelnosti vynakladania finančných prostriedkov v ústave a vyzval Správnu radu ÚPN zaujať stanovisko k situácii v ústave a k zisteným nedostatkom.
Hamuľák rozdelil zistenia kontroly Dozornej rady do štyroch oblastí. Prvá sa týka pracovnoprávnych vzťahov. Hamuľák tu hovoril o Etickom kódexe a vnútorných predpisoch prijatých šéfom ÚPN Ondrejom Krajňákom údajne bez súhlasu Správnej rady, ktoré sa javia značne diskriminačné. "Zamestnanci boli často perzekvovaní za svoje názory, je tam atmosféra strachu, situácia je neznesiteľná. Tí, čo nesúhlasia s Krajňákom, sú označovaní za travičov studní, za nepriateľov a dostávajú upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Spôsobuje to ochromenie najmä vedeckej časti činnosti ÚPN. Ústav už prišiel o štatút vedeckého pracoviska," povedal Hamuľák.
Druhá časť zistení hovorí, že Krajňák nerešpektuje výzvy výboru, ktorý ho už žiadal o nápravu. Tretia časť problémov sa týka toho, že ÚPN sa zapojil do predvolebnej kampane v prospech KDH. Posledná časť zistení sa týka nedostatkov pri hospodárení a organizovaní verejných obstarávaní. Podľa Hamuľáka sa našli mnohé nedostatky vo fakturáciách, keď faktúry neboli úplné a boli bez vecných plnení. "Niektoré boli označené ako prísne tajné, nemohli sme sa k nim dostať. Podarilo sa to až na piaty pokus," uviedol šéf Dozornej rady.
Zároveň poznamenal, že sa našli aj zmluvy, ktoré boli vyfakturované a zaplatené skôr, ako boli zverejnené na internete. Hamuľák hovoril aj o umelom rozdeľovaní zákaziek tak, aby nebolo potrebné robiť verejné obstarávanie, aj keď išlo o jednu službu.
Krajňák zdôraznil, že závery kontroly ani zápisnicu doteraz nedostal. "Personálne vzťahy patria výlučne do kompetencie štatutára. Podozrenia ekonomického charakteru je možné riešiť prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní," povedal. Údajné politické zneužívanie ústavu označil za nespravodlivé obvinenie.
Šéf ÚPN pripomenul, že pred tromi rokmi ústav preberal v hlbokej morálnej kríze. "ÚPN bol najmä zásluhou historika Martina Lacka napádaný pre nekritický postoj k ľudáckemu režimu. Postoje pána Lacka som toleroval, ale nesúhlasil s nimi. Ak však niektorí zamestnanci porušia zákon, som pripravený konať," povedal na margo prepusteného historika, ktorého sa na výbore zastávali poslanci ĽSNS. Podľa Krajňáka má ústav 65 zamestnancov a desiatky z nich si príkladne plnia svoje povinnosti. "Je mi ľúto, že vás zaujíma len časť prepustených, ktorí sú príkladom toho, ako by sa zamestnanec nemal správať," povedal.
Krajňák je presvedčený, že ÚPN si zodpovedne a vzorne plní povinnosti. "Nemám vedomosť, že by bol porušený zákon, Dozorná rada nás doteraz nijako neupozornila," zdôraznil.
Šéf ÚPN obhajoval aj advokátsku kanceláriu, ktorú si ústav najal, keďže vedie viacero súdnych sporov. "Výber advokátskej kancelárie prebehol cez prieskum trhu, v súlade so zákonom. Na ten počet sporov by sme potrebovali dvoch až troch právnikov, my nemáme žiadneho. Priemerná mesačná odmena pre kanceláriu za celé obdobie je 3240 eur. Dovtedy tieto služby vykonával právnik o 1000 eur lacnejšie, ale 16 súdov za sebou sme prehrali. Tieto obvinenia nie sú relevantné," povedal.
Krajňák trvá na tom, že verejné obstarávania robí ÚPN v súlade s platnými predpismi. "Ja by som si nedovolil porušiť zákon," uzavrel.
So situáciou v ÚPN však nie sú spokojní poslanci Smeru-SD. "Naša iniciatíva nepochádza z toho, že ÚPN sa súdi s bývalými zamestnancami. To ma nezaujíma. Zaráža ma nesúčinnosť pána Krajňáka s Dozornou radou, ktorá sa musí doprosovať, aby sa dostala k dokladom," povedal Martin Glváč (Smer-SD), ktorý za vrchol drzosti označil spojenie ústavu s politickou stranou. Podľa Ľubomíra Želiezku (Smer-SD) by mal Krajňák zvážiť zotrvanie vo funkcii.
Predsedníčka výboru Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA) zdôraznila, že pri odbornej činnosti ÚPN nemá výhrady, skôr ju chváli a kvituje. Závery kontroly Dozornej rady však dostali poslanci až dnes na výbore, opozícia preto chcela hlasovanie o uznesení výboru o pár dní odložiť, aby závery bolo možné preštudovať. Koalícia, ktorá má vo výbore väčšinu, však bola proti a uznesenie presadila.
Poslanci tiež odporučili Dozornej rade ÚPN bezodkladne požiadať Najvyšší kontrolný úrad o kontrolu hospodárenia a účelnosti vynakladania finančných prostriedkov v ústave a vyzval Správnu radu ÚPN zaujať stanovisko k situácii v ústave a k zisteným nedostatkom.
Hamuľák rozdelil zistenia kontroly Dozornej rady do štyroch oblastí. Prvá sa týka pracovnoprávnych vzťahov. Hamuľák tu hovoril o Etickom kódexe a vnútorných predpisoch prijatých šéfom ÚPN Ondrejom Krajňákom údajne bez súhlasu Správnej rady, ktoré sa javia značne diskriminačné. "Zamestnanci boli často perzekvovaní za svoje názory, je tam atmosféra strachu, situácia je neznesiteľná. Tí, čo nesúhlasia s Krajňákom, sú označovaní za travičov studní, za nepriateľov a dostávajú upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Spôsobuje to ochromenie najmä vedeckej časti činnosti ÚPN. Ústav už prišiel o štatút vedeckého pracoviska," povedal Hamuľák.
Druhá časť zistení hovorí, že Krajňák nerešpektuje výzvy výboru, ktorý ho už žiadal o nápravu. Tretia časť problémov sa týka toho, že ÚPN sa zapojil do predvolebnej kampane v prospech KDH. Posledná časť zistení sa týka nedostatkov pri hospodárení a organizovaní verejných obstarávaní. Podľa Hamuľáka sa našli mnohé nedostatky vo fakturáciách, keď faktúry neboli úplné a boli bez vecných plnení. "Niektoré boli označené ako prísne tajné, nemohli sme sa k nim dostať. Podarilo sa to až na piaty pokus," uviedol šéf Dozornej rady.
Zároveň poznamenal, že sa našli aj zmluvy, ktoré boli vyfakturované a zaplatené skôr, ako boli zverejnené na internete. Hamuľák hovoril aj o umelom rozdeľovaní zákaziek tak, aby nebolo potrebné robiť verejné obstarávanie, aj keď išlo o jednu službu.
Krajňák zdôraznil, že závery kontroly ani zápisnicu doteraz nedostal. "Personálne vzťahy patria výlučne do kompetencie štatutára. Podozrenia ekonomického charakteru je možné riešiť prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní," povedal. Údajné politické zneužívanie ústavu označil za nespravodlivé obvinenie.
Šéf ÚPN pripomenul, že pred tromi rokmi ústav preberal v hlbokej morálnej kríze. "ÚPN bol najmä zásluhou historika Martina Lacka napádaný pre nekritický postoj k ľudáckemu režimu. Postoje pána Lacka som toleroval, ale nesúhlasil s nimi. Ak však niektorí zamestnanci porušia zákon, som pripravený konať," povedal na margo prepusteného historika, ktorého sa na výbore zastávali poslanci ĽSNS. Podľa Krajňáka má ústav 65 zamestnancov a desiatky z nich si príkladne plnia svoje povinnosti. "Je mi ľúto, že vás zaujíma len časť prepustených, ktorí sú príkladom toho, ako by sa zamestnanec nemal správať," povedal.
Krajňák je presvedčený, že ÚPN si zodpovedne a vzorne plní povinnosti. "Nemám vedomosť, že by bol porušený zákon, Dozorná rada nás doteraz nijako neupozornila," zdôraznil.
Šéf ÚPN obhajoval aj advokátsku kanceláriu, ktorú si ústav najal, keďže vedie viacero súdnych sporov. "Výber advokátskej kancelárie prebehol cez prieskum trhu, v súlade so zákonom. Na ten počet sporov by sme potrebovali dvoch až troch právnikov, my nemáme žiadneho. Priemerná mesačná odmena pre kanceláriu za celé obdobie je 3240 eur. Dovtedy tieto služby vykonával právnik o 1000 eur lacnejšie, ale 16 súdov za sebou sme prehrali. Tieto obvinenia nie sú relevantné," povedal.
Krajňák trvá na tom, že verejné obstarávania robí ÚPN v súlade s platnými predpismi. "Ja by som si nedovolil porušiť zákon," uzavrel.
So situáciou v ÚPN však nie sú spokojní poslanci Smeru-SD. "Naša iniciatíva nepochádza z toho, že ÚPN sa súdi s bývalými zamestnancami. To ma nezaujíma. Zaráža ma nesúčinnosť pána Krajňáka s Dozornou radou, ktorá sa musí doprosovať, aby sa dostala k dokladom," povedal Martin Glváč (Smer-SD), ktorý za vrchol drzosti označil spojenie ústavu s politickou stranou. Podľa Ľubomíra Želiezku (Smer-SD) by mal Krajňák zvážiť zotrvanie vo funkcii.
Predsedníčka výboru Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA) zdôraznila, že pri odbornej činnosti ÚPN nemá výhrady, skôr ju chváli a kvituje. Závery kontroly Dozornej rady však dostali poslanci až dnes na výbore, opozícia preto chcela hlasovanie o uznesení výboru o pár dní odložiť, aby závery bolo možné preštudovať. Koalícia, ktorá má vo výbore väčšinu, však bola proti a uznesenie presadila.