Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Slovensko

Hlasovanie o zastropovaní dôchodkového veku sa odsúva na september

Ilustračné foto. Foto: TASR - Marko Erd

Podpredseda sociálneho výboru Ján Podmanický (Smer-SD) to odôvodnil potrebou získať väčší časový priestor na rokovania.

Bratislava 19. júna (TASR) - O návrhu o zastropovaní veku odchodu do dôchodku na 64 rokov budú poslanci hlasovať až na nadchádzajúcej schôdzi po letných prázdninách, teda v septembri. Odsúhlasili si to v utorok poslanci. Hlasovať však budú ešte len o posunutí do druhého čítania.

Podpredseda sociálneho výboru Ján Podmanický(Smer-SD) to odôvodnil "potrebou získať väčší časový priestor na rokovania". Návrh na zmenu ústavného zákona, ktorým sa má dôchodkový vek zastropovať, predložili do parlamentu poslanci koaličnej strany Smer-SD. Na jeho definitívne schválenie potrebujú ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov.

Výhrady k návrhu má opozícia. Tá buď takéto riešenie odmieta (napr. SaS), alebo si kladie rôzne podmienky (Sme rodina, OĽaNO). Proti zastropovaniu dôchodkového veku v ústave je aj koaličný Most-Híd. Návrh kritizovali v pondelok na odbornej konferencii v Bratislave aj viacerí odborníci, ale aj samotný Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií, ktorý vyčíslil, že tento krok bude mať negatívny vplyv na rast výdavkov na dôchodky a môže spôsobiť aj pokles samotných dôchodkov.

Poslanci Smeru-SD navrhujú dať do ústavy formuláciu, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe".

Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku má byť Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. Poslanci navrhujú zakotviť ústavnú garanciu zamestnanca na odmenu, ktorá nebude nižšia ako minimálna mzda. "Ide o základný nástroj zabezpečenia, aby zamestnanec mal garantovanú najnižšiu úroveň odmeny za vykonanú prácu v súvislosti s jeho právom na odmenu, ktorá mu zabezpečí dôstojnú životnú úroveň," zdôvodňujú poslanci Smeru-SD. Podrobnosti o spôsobe úpravy minimálnej mzdy a kritériách na základe, ktorých má dôjsť k úprave minimálnej mzdy, ustanoví zákon.

Cieľom novely ústavného zákona je aj dosiahnuť, aby zmenami v prístupe k zabezpečeniu občanov na starobu nedochádzalo k postupnému oslabeniu ich práv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a k znižovaniu udržateľnosti systému dôchodkového zabezpečenia ako celku. Preto poslanci navrhujú, aby boli v Ústave SR ukotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. "Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok," uvádza sa v návrhu ústavného zákona.

Dôchodkový vek by sa mal zverejňovať päť rokov dopredu

Dôchodkový vek na Slovensku sa má zrozumiteľne a transparentne zverejňovať päť rokov dopredu. Navrhujú to poslanci koaličnej strany Most-Híd v novele zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament posunul do druhého čítania. Strana prišla s týmto návrhom po tom, čo koaličný partner Smer-SD prišiel s návrhom na zastropovanie veku odchodu do dôchodku.

Návrh novely zameranej na skoršie zverejňovanie dôchodkového veku odkonzultovali poslanci strany aj s rezortom práce, ale aj s koaličnými partnermi, ktorí ho odsúhlasili. V súčasnosti sa totiž vek odchodu do dôchodku určuje na rok dopredu. V praxi to napríklad znamená, že napríklad 60-ročný človek ešte stále nevie, kedy bude môcť ísť do dôchodku. "Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že dnes starí ľudia nevedia, koľko ešte budú pracovať do dôchodku. Vnímame to ako problém, vnímajú to ako problém aj ľudia. Keďže ľudia nemajú istotu vopred stanoveného dôchodkového veku, tak si nemôžu vopred plánovať dôležité životné rozhodnutia," priblížila poslankyňa Mosta-Híd Irén Sárközy.

Ľudia by tak podľa tohto návrhu mali aspoň päť rokov dopredu vedieť, kedy môžu ísť do dôchodku. "Cieľom predloženého zákona je aj zvýšenie zapamätateľnosti dôchodkového veku, a preto sa dôchodkový vek určuje na roky a mesiace," uvádza sa v návrhu. Prijatím návrhu by sa podľa poslancov zvýšila transparentnosť, prehľadnosť a zrozumiteľnosť dôchodkového systému. Inšpiráciou pre zmenu zákona bol pre poslancov dôchodkový systém v Českej republike, ktorý taktiež ustanovuje dôchodkový vek na dlhšie obdobie do budúcnosti.