Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národný cintorín v hlavnom meste by mal fungovať popri Národnom cintoríne v Martine z 19. storočia, ktorý je už na pochovávanie uzavretý. Ten bratislavský tak má byť jeho logickým pokračovaním.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) - Hlavné mesto SR Bratislava by sa malo stať sídlom Národného cintorína, ktorým by sa stal súčasný Ondrejský cintorín. V novele zákona o Bratislave to navrhujú opoziční poslanci na čele s Jánom Budajom (OĽaNO). Národný cintorín v hlavnom meste by mal fungovať popri Národnom cintoríne v Martine z 19. storočia, ktorý je už na pochovávanie uzavretý. Ten bratislavský tak má byť jeho logickým pokračovaním.
Budaj pripomína, že Ondrejský cintorín je najstarším v Bratislave, založený bol v roku 1784 a od 8. decembra 1988 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. "Hoci sa na tomto cintoríne od 50. rokov 20. storočia pochováva iba výnimočne, počet významných osobností pochovaných na tomto cintoríne je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný a porovnateľný aj s významnými osobnosťami, pochovanými na Národnom cintoríne v Martine," argumentoval Budaj v rozprave.
Podľa jeho slov nie bez významu, že už v tejto chvíli sú na Ondrejskom cintoríne hroby osobností, akou je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobnosti slovenskej kultúry ako Július Satinský, ale aj osobnosti demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
V súčasnosti je Ondrejský cintorín štátom chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky. "Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie, aby sa stal miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta a štátu, ale aj cirkvi a kultúry, aký nám v hlavnom meste, a vlastne aj na Slovensku, akútne chýba," myslí si Budaj.
Keďže ministerstvo kultúry je povinné prispievať na chod a údržbu Národného cintorína v Martine, malo by tak robiť aj v prípade toho bratislavského. V súčasnosti hlavné mesto prispieva zo svojho rozpočtu na údržbu a nevyhnutné opravy Ondrejského cintorína ročne sumou cca 200.000 eur, prijatím novely by sa situácia zmenila, keďže štát by prispieval každý rok dotáciou na tento cintorín vo výške ďalších 200.000 eur.
O tom, či sa návrh dostane do druhého čítania, rozhodne plénum v utorok 23. októbra.
Budaj pripomína, že Ondrejský cintorín je najstarším v Bratislave, založený bol v roku 1784 a od 8. decembra 1988 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. "Hoci sa na tomto cintoríne od 50. rokov 20. storočia pochováva iba výnimočne, počet významných osobností pochovaných na tomto cintoríne je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný a porovnateľný aj s významnými osobnosťami, pochovanými na Národnom cintoríne v Martine," argumentoval Budaj v rozprave.
Podľa jeho slov nie bez významu, že už v tejto chvíli sú na Ondrejskom cintoríne hroby osobností, akou je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobnosti slovenskej kultúry ako Július Satinský, ale aj osobnosti demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
V súčasnosti je Ondrejský cintorín štátom chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky. "Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie, aby sa stal miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta a štátu, ale aj cirkvi a kultúry, aký nám v hlavnom meste, a vlastne aj na Slovensku, akútne chýba," myslí si Budaj.
Keďže ministerstvo kultúry je povinné prispievať na chod a údržbu Národného cintorína v Martine, malo by tak robiť aj v prípade toho bratislavského. V súčasnosti hlavné mesto prispieva zo svojho rozpočtu na údržbu a nevyhnutné opravy Ondrejského cintorína ročne sumou cca 200.000 eur, prijatím novely by sa situácia zmenila, keďže štát by prispieval každý rok dotáciou na tento cintorín vo výške ďalších 200.000 eur.
O tom, či sa návrh dostane do druhého čítania, rozhodne plénum v utorok 23. októbra.
