Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanec za OĽANO a člen výboru Tomáš Šudík podporuje vznik samostatného výboru. Envirotémy si podľa neho zaslúžia vyššiu pozornosť.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) – Poslanci Národnej rady SR neplánujú zriadiť v rámci parlamentu samostatný výbor pre životné prostredie. Ešte v marci to navrhoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
Environmentálna agenda sa rieši vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Jeho predseda Jaroslav Karahuta (Sme rodina) hovorí, že tieto témy sú úzko prepojené. Pripomenul prípravu stratégie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorú súbežne riešia oba rezorty. Preto podľa neho nie je možné do schválenia stratégie rozdeľovať výbor.
„Vypracoval som aj návrh a odovzdal ho, ostatné je vecou politického rozhodnutia parlamentu. Ako člen exekutívy musím rešpektovať, že usporiadanie výborov je v rukách vedenia NR SR a poslancov. Nemienim viesť kampaň ani nijakým spôsobom ich atakovať," skonštatoval Budaj pre TASR. Rešpektuje, ak sú poslanci spokojní s tým, aké možnosti im dáva na kontrolu zmiešaný výbor.
„Ja by som sa domnieval, že dva také ťažké rezorty by mali mať dva výbory," doplnil s tým, že komunikácia so zmiešaným výborom je dobrá a pôsobia v ňom aj environmentalisti.
Karahuta pre TASR pripomenul, že sme pred obdobím novej sedemročnej SPP, kde sa väčší dôraz kladie na ekologizáciu poľnohospodárskej produkcie. Zdôraznil, že cieľom je nielen chrániť kvalitu a produkčnú udržateľnosť pôdy, ale hlavne sa majú prijímať riešenia na zníženie negatívnych dosahov prebiehajúcej klimatickej krízy.
Procesy súbežne rieši envirorezort aj rezort pôdohospodárstva, preto sa do ukončenia príprav a schválenia stratégie novej SPP na roky 2021 až 2027 nedá výbor rozdeliť. „Problémom nie je iba legislatívna prepojenosť, ale aj finančná prepojenosť a nevyhnutná súčinnosť oboch rezortov pri prejednávaní a schvaľovaní jednotlivých strategických krokov na jednom spoločnom výbore," doplnil Karahuta.
Ak by však existovala politická vôľa a spoločenská objednávka, Karahuta nevidí problém vo vytvorení samostatného výboru pre životné prostredie.
Členka výboru Anna Zemanová (SaS) vidí výhodu v tom, že obe ministerstvá má v gescii OĽANO a nebojujú tak proti sebe dve strany. Vzhľadom na požiadavky na adaptáciu krajiny na klimatickú zmenu je podľa nej praktické, keď sú problematiky v jednom výbore. Ak by prišiel do parlamentu návrh na zriadenie výboru, Zemanová by ho podporila, no sama to navrhovať nebude.
„Pokiaľ sa nevyriešia na úrovni ministerstiev jednotlivé kompetencie, je lepšie nevytvárať ďalšie byrokratické štruktúry a nechať jeden spoločný výbor pre obe oblasti," uviedla pre TASR členka výboru Miriam Šuteková (Za ľudí).
Poslanec za OĽANO a člen výboru Tomáš Šudík, naopak, podporuje vznik samostatného výboru. Envirotémy si podľa neho zaslúžia vyššiu pozornosť. „Myslím si, že na koaličnej rade sa vytvorenie nového výboru zatiaľ nerozoberalo, aj keď si myslím, že je to dobrý nápad a určite by sme mali k tomu pristúpiť. Verím, že táto téma bude čoskoro na stole," skonštatoval pre TASR.
Environmentálna agenda sa rieši vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Jeho predseda Jaroslav Karahuta (Sme rodina) hovorí, že tieto témy sú úzko prepojené. Pripomenul prípravu stratégie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorú súbežne riešia oba rezorty. Preto podľa neho nie je možné do schválenia stratégie rozdeľovať výbor.
„Vypracoval som aj návrh a odovzdal ho, ostatné je vecou politického rozhodnutia parlamentu. Ako člen exekutívy musím rešpektovať, že usporiadanie výborov je v rukách vedenia NR SR a poslancov. Nemienim viesť kampaň ani nijakým spôsobom ich atakovať," skonštatoval Budaj pre TASR. Rešpektuje, ak sú poslanci spokojní s tým, aké možnosti im dáva na kontrolu zmiešaný výbor.
„Ja by som sa domnieval, že dva také ťažké rezorty by mali mať dva výbory," doplnil s tým, že komunikácia so zmiešaným výborom je dobrá a pôsobia v ňom aj environmentalisti.
Karahuta pre TASR pripomenul, že sme pred obdobím novej sedemročnej SPP, kde sa väčší dôraz kladie na ekologizáciu poľnohospodárskej produkcie. Zdôraznil, že cieľom je nielen chrániť kvalitu a produkčnú udržateľnosť pôdy, ale hlavne sa majú prijímať riešenia na zníženie negatívnych dosahov prebiehajúcej klimatickej krízy.
Procesy súbežne rieši envirorezort aj rezort pôdohospodárstva, preto sa do ukončenia príprav a schválenia stratégie novej SPP na roky 2021 až 2027 nedá výbor rozdeliť. „Problémom nie je iba legislatívna prepojenosť, ale aj finančná prepojenosť a nevyhnutná súčinnosť oboch rezortov pri prejednávaní a schvaľovaní jednotlivých strategických krokov na jednom spoločnom výbore," doplnil Karahuta.
Ak by však existovala politická vôľa a spoločenská objednávka, Karahuta nevidí problém vo vytvorení samostatného výboru pre životné prostredie.
Členka výboru Anna Zemanová (SaS) vidí výhodu v tom, že obe ministerstvá má v gescii OĽANO a nebojujú tak proti sebe dve strany. Vzhľadom na požiadavky na adaptáciu krajiny na klimatickú zmenu je podľa nej praktické, keď sú problematiky v jednom výbore. Ak by prišiel do parlamentu návrh na zriadenie výboru, Zemanová by ho podporila, no sama to navrhovať nebude.
„Pokiaľ sa nevyriešia na úrovni ministerstiev jednotlivé kompetencie, je lepšie nevytvárať ďalšie byrokratické štruktúry a nechať jeden spoločný výbor pre obe oblasti," uviedla pre TASR členka výboru Miriam Šuteková (Za ľudí).
Poslanec za OĽANO a člen výboru Tomáš Šudík, naopak, podporuje vznik samostatného výboru. Envirotémy si podľa neho zaslúžia vyššiu pozornosť. „Myslím si, že na koaličnej rade sa vytvorenie nového výboru zatiaľ nerozoberalo, aj keď si myslím, že je to dobrý nápad a určite by sme mali k tomu pristúpiť. Verím, že táto téma bude čoskoro na stole," skonštatoval pre TASR.
