Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Legislatívu v tomto znení predložili na zasadnutie Národnej rady SR. Ide o novelizáciu 28 zákonov.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Vyššie územné celky (VÚC) by mohli zaniknúť už v roku 2017, a to bez náhrady. Legislatívu v tomto znení predložili na najbližšie zasadnutie Národnej rady SR nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Katarína Macháčková a Miroslav Beblavý. Dohromady ide o novelizáciu 28 zákonov, vrátane novely Ústavy SR a noviel ústavných zákonov.
Jesenné voľby do VÚC v roku 2017 by sa už nekonali a štát by podľa Macháčkovej zrušením krajov počas najbližších piatich rokov ušetril viac ako 200 miliónov eur, a to zrušením volieb či nákladov na fungovanie zastupiteľstva.
Opozičná poslankyňa tvrdí, že po pätnástich rokoch existencie možno zhodnotiť, že žiaden zo zásadných cieľov VÚC sa nenaplnil. "Jedným bolo zníženie regionálnych rozdielov. Tie však buď ostali zachované, alebo sa prehĺbili. Nebol ani naplnený cieľ efektívnejšej správy veci verejných. Počet zamestnancov VÚC sa zvýšil a dlh krajov narástol z nuly na 370 miliónov eur," povedala na dnešnej tlačovej konferencii.
Kraje podľa jej slov nepriniesli ani oživenie demokracie a väčší záujem o správu veci verejných, keďže volieb do VÚC sa zúčastňuje len asi každý piaty obyvateľ.
Beblavý vysvetlil, že kompetencie VÚC by sa mali prerozdeliť medzi obce a mestá na jednej strane a štát na strane druhej. Mestá a obce by mali prevziať napr. školské, sociálne či kultúrne zariadenia, najmä tie, ktoré majú miestny charakter.
Tam, kde mestá nie sú vhodné, malo by mali kompetencie prejsť pod štát. Napr. cesty v správe VÚC by mali prejsť pod Slovenskú správu ciest, avšak okrem tých, ktoré sú v intraviláne miest a obcí. Pod štát by išli aj kompetencie, ako je územné plánovanie, autobusová doprava, ale aj nemocnice. Podiel VÚC na dani z príjmu fyzických osôb sa má prerozdeliť medzi obce a štát tak, že obce a mestá dostanú 88 percent z výnosu a štát 12.
Beblavý si uvedomuje, že na podporu zmien je potrebných minimálne 90 poslancov. "Strany, ktoré dohromady reprezentujú 85 poslancov, sa v minulosti vyjadrili za zrušenie krajov," povedal. Spomenul predstaviteľov Smeru-SD, SaS a Sme rodina. K nim by sa pridali aj štyria nezaradení poslanci okolo Beblavého. "Nie sme teda ďaleko od ústavnej väčšiny," povedal.
Na podporu svojho návrhu spúšťajú Beblavý a Macháčková aj online petíciu. Cieľom je vytvoriť verejný tlak na presadenie tohto kroku.
VÚC vznikli v roku 2001 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, dovtedy bola SR rozdelená na tri kraje. Vyššie územné celky sú najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku. Do ich pôsobnosti patria napríklad cesty II. a III. triedy, stredné školstvo, zdravotnícka sústava či kultúrne ustanovizne. Aktuálne je v parlamente v druhom čítaní spoločný návrh Smeru-SD a Mosta-Híd, ktorý má zmeniť súčasnú dvojkolovú voľbu predsedu VÚC na jednokolovú.
Jesenné voľby do VÚC v roku 2017 by sa už nekonali a štát by podľa Macháčkovej zrušením krajov počas najbližších piatich rokov ušetril viac ako 200 miliónov eur, a to zrušením volieb či nákladov na fungovanie zastupiteľstva.
Opozičná poslankyňa tvrdí, že po pätnástich rokoch existencie možno zhodnotiť, že žiaden zo zásadných cieľov VÚC sa nenaplnil. "Jedným bolo zníženie regionálnych rozdielov. Tie však buď ostali zachované, alebo sa prehĺbili. Nebol ani naplnený cieľ efektívnejšej správy veci verejných. Počet zamestnancov VÚC sa zvýšil a dlh krajov narástol z nuly na 370 miliónov eur," povedala na dnešnej tlačovej konferencii.
Kraje podľa jej slov nepriniesli ani oživenie demokracie a väčší záujem o správu veci verejných, keďže volieb do VÚC sa zúčastňuje len asi každý piaty obyvateľ.
Beblavý vysvetlil, že kompetencie VÚC by sa mali prerozdeliť medzi obce a mestá na jednej strane a štát na strane druhej. Mestá a obce by mali prevziať napr. školské, sociálne či kultúrne zariadenia, najmä tie, ktoré majú miestny charakter.
Tam, kde mestá nie sú vhodné, malo by mali kompetencie prejsť pod štát. Napr. cesty v správe VÚC by mali prejsť pod Slovenskú správu ciest, avšak okrem tých, ktoré sú v intraviláne miest a obcí. Pod štát by išli aj kompetencie, ako je územné plánovanie, autobusová doprava, ale aj nemocnice. Podiel VÚC na dani z príjmu fyzických osôb sa má prerozdeliť medzi obce a štát tak, že obce a mestá dostanú 88 percent z výnosu a štát 12.
Beblavý si uvedomuje, že na podporu zmien je potrebných minimálne 90 poslancov. "Strany, ktoré dohromady reprezentujú 85 poslancov, sa v minulosti vyjadrili za zrušenie krajov," povedal. Spomenul predstaviteľov Smeru-SD, SaS a Sme rodina. K nim by sa pridali aj štyria nezaradení poslanci okolo Beblavého. "Nie sme teda ďaleko od ústavnej väčšiny," povedal.
Na podporu svojho návrhu spúšťajú Beblavý a Macháčková aj online petíciu. Cieľom je vytvoriť verejný tlak na presadenie tohto kroku.
VÚC vznikli v roku 2001 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, dovtedy bola SR rozdelená na tri kraje. Vyššie územné celky sú najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku. Do ich pôsobnosti patria napríklad cesty II. a III. triedy, stredné školstvo, zdravotnícka sústava či kultúrne ustanovizne. Aktuálne je v parlamente v druhom čítaní spoločný návrh Smeru-SD a Mosta-Híd, ktorý má zmeniť súčasnú dvojkolovú voľbu predsedu VÚC na jednokolovú.
