Bratislava 3. mája (TASR) – Zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva, zabezpečenie adekvátneho odborného posúdenia predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých sa má týkať vývoz z územia SR, ale i zefektívnenie posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz má priniesť novela zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktorú vo štvrtok odobrili členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá.

Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia SR v rámci colného územia Európskej únie (EÚ), ako aj z colného územia EÚ, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.

"Úprava právneho predpisu spresňuje obsah 18 kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz podlieha podmienkam podľa uvedeného zákona, vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov takýchto predmetov – finančný prah a slovacikálnosť predmetu," ozrejmuje v predloženom materiáli rezort kultúry.

Predmetom kultúrnej hodnoty, ktorého sa týkajú zákonné podmienky vývozu, tak napríklad môžu byť kachľová pec staršia ako 100 rokov s hodnotou vyššou ako 3000 eur, hodiny vyrobené do roku 1948 s hodnotou vyššou ako 15.000 eur, ale aj slovacikálne autorské odevy a textílie staršie ako 50 rokov s hodnotou nad 5000 eur. Novela sa týka i nového tlačiva povolenia na vývoz, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.

Podľa skúsenosti z aplikačnej praxe upravuje legislatívna zmena tiež spôsob, akým bude vlastník predmetu predkladať žiadosť o povolenie na vývoz, upravuje sa aj postup správneho orgánu a spôsob posudzovania takejto žiadosti. Ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR.

"Okrem stanoviska Pamiatkového úradu (PÚ) SR, prípadne Slovenskej národnej knižnice (SNK), si MK s prihliadnutím na kategóriu predmetu kultúrnej hodnoty vyžiada aj odborné stanovisko Slovenského národného múzea (SNM), Slovenskej národnej galérie (SNG), Slovenského technického múzea (STM), Múzea SNP či Vojenského historického múzea," ozrejmilo ministerstvo. Stanovisko sa bude týkať vhodnosti nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty do zbierkových fondov týchto inštitúcií.

Spresňuje sa tiež forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov vzťahujúcich sa na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia SR. Rozširuje sa aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej MK. Úprava sa týka aj doterajšieho znenia skutkových podstát priestupkov.

Novelu predložilo MK do pripomienkového konania s rozporom Komory reštaurátorov. Pripomienka, ktorú komora vzniesla, sa týka ustanovenia poskytujúceho PÚ možnosť zriadiť si právnickú osobu s oprávnením, okrem iného, vykonávať aj reštaurátorské práce. Komora však už kompetenciu PÚ zabezpečovať reštaurátorské práce, uvedenú v zákone o ochrane pamiatkového fondu z roku 2002, napadla na Ústavnom súde (ÚS) SR. Na štvrtkovom výbore to pripomenula podpredsedníčka výboru Natália Milanová (OĽaNO).

MK pripomienku neakceptovalo. Zástupcovia rezortu aj pri predpoludňajšom rokovaní pripomenuli, že činnosť PÚ je v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu i zákonom o rozpočtových pravidlách. Okrem toho rezort upozorňuje, že navrhované ustanovenie v novej právnej úprave sa netýka výlučne zabezpečenia vykonávania reštaurátorských prác, ale i ďalších kompetencií PÚ - napríklad budovania vývojových a analogicko-technologických pracovísk či koordinovania dokumentačnej, vzdelávacej, výchovnej a edičnej činnosti.