Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Slovensko

Legislatíva, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania

Pohľad do rokovacej sály parlamentu Foto: TASR/Štefan Puškáš

Poslanci na aktuálnej 19. schôdzi posunuli do druhého čítania viacero noviel zákonov.

Bratislava 14. mája (TASR) - Pre Vojenské lesy a majetky SR sa majú rozšíriť možnosti získania dotácie.

Poslanci Národnej rady SR dnes posunuli do druhého čítania návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany, ktorá to má umožniť s tým, že rezort obrany nové žiadosti o finančné zdroje vykryje zo svojho schváleného rozpočtu.

Tento štátny podnik tak zrejme dostane možnosť získať peniaze na úhradu zvýšených nákladov na hospodárenie v lesoch z dôvodu výcviku Ozbrojených síl SR vo vojenskom obvode alebo na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ako aj na úhradu zvýšených nákladov na poľnohospodársku výrobu na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu. Súčasne sa navrhuje rozšíriť možnosť poskytnutia dotácie aj na revitalizáciu lesných porastov a na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.

Na zmiernenie a zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách bolo možné poskytovať dotáciu len na biologické opatrenia. Po novom k nim pribudnú aj na mechanické a chemické.

Rozšíriť sa má aj možnosť poskytnúť dotáciu na lesný majetok vo vlastníctve štátu, ktorý vojenské lesy spravujú na základe súhlasu ministerstva pôdohospodárstva. Žiadosti o dotáciu na niektoré oblasti bude možné podať do 15. novembra tohto roka.

Vznik 72 okresných úradov

Zánik 248 úradov miestnej štátnej správy a následný vznik 72 okresných úradov má zatiaľ podporu pléna Národnej rady SR. Poslanci dnes totiž posunuli do druhého čítania 2. etapu reformy verejnej správy ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa). Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ide o krok k tomu, aby sa v miestnej štátnej správe urobil poriadok.

Ministerstvo vnútra SR ako predkladateľ návrhu označil za hlavný cieľ tejto druhej etapy procesu integrácie vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sústredením pôsobností vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu na miestnej úrovni.

"Jednoducho, rozdrobenú miestnu štátnu správu, ktorá bola rozdelená na všeobecnú štátnu správu a špeciálnu štátnu správu dávame dokopy," uviedol pred časom Fico. Doplnil, že je to jeden z najpodstatnejších zákonov tohto roka. "Je to odvážne rozhodnutie, pretože pomerne veľa rokov sa miestna štátna správa delila, tentokrát sme sa rozhodli, že opäť urobíme v miestnej štátnej správe poriadok a ja tento prístup ministerstva vnútra maximálne vítam," povedal Fico.

Ak návrh definitívne schváli aj parlament, na jeseň sa zrušia obvodné úrady životného prostredia, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady a správy katastra. Ich pôsobnosť sa presunie na integrovaný miestny orgán štátnej správy s novým názvom okresný úrad. V Bratislave a v Košiciach bude po jednom okresnom úrade. "Celkový odhad úspor tejto reformy je takmer 700 miliónov eur," dodal premiér.

Prvá fáza reformy ESO znamenala zánik 64 špecializovaných krajských úradov, ktorých pôsobnosť a kompetencie sa presunuli od januára 2013 na iné štátne inštitúcie. Zrušené boli krajské úrady životného prostredia, krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie či krajské pozemkové, lesné a katastrálne úrady.


Ochrana práv výkonného umelca sa má predĺžiť až na 70 rokov

Ochrana práv výkonných umelcov by sa mala predĺžiť. Počíta s tým návrh novely autorského zákona, ktorý dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Ide o malú novelu, ktorou sa do slovenskej legislatívy zapracovávajú európske smernice. Zákon by sa mal v budúcnosti dočkať svojej komplexnej rekodifikácie.

V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota zostane zachovaná, predĺži sa v prípade, ak sa jeho výkon zaznamenal na zvukový záznam. Vtedy bude ochrana trvať 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu daného záznamu.

"Dôvodom tejto úpravy je to, že výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na záznamoch umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej dĺžky ich života. Okrem toho často nie sú schopní zabrániť nevhodnému použitiu svojich výkonov, ku ktorému môže dôjsť ešte počas ich života, alebo také použitie obmedziť," vysvetlilo ministerstvo kultúry. V rovnakom prípade sa na 70 rokov predĺži aj lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov.

V tejto súvislosti novela zavedie nové právo výkonného umelca na dodatočnú odmenu. Výrobca zvukového záznamu musí vyčleniť na tento účel sumu vo výške 20 percent z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu. Právna úprava rieši tiež problémy uzatvárania licenčných zmlúv. Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv, s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy.

Medzi súborné diela, na ktoré sa vzťahuje autorské právo, sa po novom zaradia aj noviny. Tie môžu spĺňať pojmové znaky súborného diela, keďže ich obsahom sú tak predmety chránené autorským právom (nezávislé diela), ako aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (denné správy či informácie) a tento súbor nezávislých diel alebo iných prvkov môže byť spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Noviny majú teda právo udeľovať súhlas na každé použitie diela vrátane vyhotovenia rozmnoženiny súborného diela alebo jeho časti.

Príjmy z dražieb emisií sa majú stať príjmom Envirofondu

Pre nový systém obchodovania s podnikovými emisnými kvótami sa bude meniť aj zákon o Environmentálnom fonde. Návrh novely zákona, ktorý dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania, upravuje, že príjmy z dražieb emisií, ako aj prípadných pokút pre nedodržiavanie legislatívy, sa od augusta stanú príjmom Envirofondu. Ako už dávnejšie avizovali ministri životného prostredia a financií, na ich použití by sa mali každý rok oba rezorty dohodnúť.

Slovensko by malo v tomto roku zobchodovať okolo 14 miliónov ton emisných kvót určených pre podniky. Od začiatku roka totiž platí nový spôsob prerozdeľovania emisných kvót podnikom. Podľa zákona o obchodovaní s emisnými kvótami si po novom niektoré podniky najmä v oblasti výroby elektrickej energie emisné povolenky musia v plnej miere nakupovať, výrobné podniky časť dostanú a časť kúpia. Z predaja emisií podnikom sa v tomto roku pôvodne očakával výnos vyše 100 miliónov eur, ceny emisných kvót sa však odvtedy prepadli.

Návrh novely zákona o Envirofonde okrem toho prináša aj viaceré úpravy reagujúce na problémy z praxe. "Účelom návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie Environmentálneho fondu, sprehľadniť a zefektívniť postup poskytovania podpory fondom a umožniť fondu operatívne reagovať na požiadavky zo strany spoločnosti, Ministerstva životného prostredia SR, obcí a prijímať operatívne opatrenia," konštatuje sa v návrhu.