Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dosiahnuť to chce tým, že poškodený získa právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) - Posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces. To je základný cieľ návrhu novely Trestného poriadku, ktorý na októbrovú schôdzu NR SR predložili poslanci ĽSNS Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora. Dosiahnuť to chcú tým, že poškodený získa právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste.
Kotlebovci sú presvedčení, že ich návrh v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov SR. Ako tvrdia, v súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, teda poškodených, nedostatočne chránené. "A to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony často viac ochraňujú páchateľov trestných činov, ako ich obete," konštatujú v dôvodovej správe.
Podľa predkladateľov akokoľvek by bola vysoká dôvera k súdom a orgánom činným v trestnom konaní, vždy je riziko nesprávneho posúdenia veci, a tým aj riziko vynesenia nespravodlivého rozhodnutia súdu. "Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby mali všetky strany v trestnom konaní rovnocenné postavenie, resp. také postavenie, ktoré im umožní účinne obraňovať svoje práva," tvrdia.
Súčasný Trestný poriadok dáva prokurátorovi aj obžalovanému široké práva vo veci podávania opravných prostriedkov, ako aj v konaní o dohode o vine a treste. "Naproti tomu poškodený má právo podávať len niektoré opravné prostriedky a aj to len proti výrokom o náhrade škody, ak si včas uplatnil nárok na náhradu škody," uvádzajú poslanci.
Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a odpor proti trestnému rozkazu, ale len proti výroku o náhrade škody. Mimoriadne opravné prostriedky, teda dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
"Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie," argumentujú predkladatelia. Podľa nich z toho vyplýva, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok alebo česť, ktoré sú objektmi chránenými zákonmi.
Kotlebovci sú presvedčení, že ich návrh v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov SR. Ako tvrdia, v súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, teda poškodených, nedostatočne chránené. "A to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony často viac ochraňujú páchateľov trestných činov, ako ich obete," konštatujú v dôvodovej správe.
Podľa predkladateľov akokoľvek by bola vysoká dôvera k súdom a orgánom činným v trestnom konaní, vždy je riziko nesprávneho posúdenia veci, a tým aj riziko vynesenia nespravodlivého rozhodnutia súdu. "Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby mali všetky strany v trestnom konaní rovnocenné postavenie, resp. také postavenie, ktoré im umožní účinne obraňovať svoje práva," tvrdia.
Súčasný Trestný poriadok dáva prokurátorovi aj obžalovanému široké práva vo veci podávania opravných prostriedkov, ako aj v konaní o dohode o vine a treste. "Naproti tomu poškodený má právo podávať len niektoré opravné prostriedky a aj to len proti výrokom o náhrade škody, ak si včas uplatnil nárok na náhradu škody," uvádzajú poslanci.
Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a odpor proti trestnému rozkazu, ale len proti výroku o náhrade škody. Mimoriadne opravné prostriedky, teda dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
"Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie," argumentujú predkladatelia. Podľa nich z toho vyplýva, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok alebo česť, ktoré sú objektmi chránenými zákonmi.
