Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prípravu zmien odštartoval nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Fico.
Autor TASR
Bratislava 20. mája (TASR) - Most-Híd pri zmene platov ústavných činiteľov naďalej presadzuje systémové riešenie. Predsedu Smeru-SD Roberta Fica téma úpravy platov "osobne nejako nezaujíma". Ani pre SNS to nie je priorita. Rokovania podľa Mosta-Híd pokračujú.
Prípravu zmien odštartoval nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Fico. Situácia vyvolala napätie v koalícii. Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmietal takéto vydieranie poslancov.
Koaličné strany sa potom dohodli na príprave systémového riešenia úpravy platov. Nateraz majú platy zvýšené o symbolické jedno euro. Tvrdili, že systémové úpravy treba prijať čo najskôr, pôvodne hovorili o jari.
Zákon, cez ktorý sa malo odmeňovanie ústavných činiteľov meniť, bol na programe májovej schôdze parlamentu, ale vláda ho stiahla. "Pokiaľ viem, tak nebola žiadna dohoda v parlamente na prijatí takého zákona, z toho vyplýva, že vláda stiahla návrh z rokovania. Platí stav, že platy sú zmrazené. Nemám k tomu viac čo povedať, ani to nie je téma, ktorá by mňa osobne nejako zaujímala," vysvetlil Fico.
Nedohodu potvrdzuje aj Most-Híd, ktorý naďalej žiada systémové riešenie platov. "Strana Most-Híd pri zmene platov ústavných činiteľov naďalej presadzuje systémové riešenie. Keďže zatiaľ nedošlo k dohode, pokračujeme v rokovaniach, pri ktorých nemôžeme opomenúť oficiálne uznesenie Ústavného súdu, na ktoré stále čakáme," uviedol pre TASR Most-Híd.
Na uznesenie ústavného súdu s odvoláva aj predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Zároveň však hovorí, že úprava platov nie je pre národniarov priorita. "Je veľa iných zákonov, ktoré sú potrebné pre ľudí, a nie zvyšovanie platov. Nevidíme dôvod sa tomu nejako extra venovať," uviedol Bernaťák. Nepovedal, kedy by mohli zmeny opäť prísť do parlamentu. Zdôrazňuje, že SNS odmieta zvyšovanie platov poslancov. Boli to pritom poslanci SNS, ktorí zvyšovanie platov pred pár mesiacmi obhajovali. Hovorili tiež, že poslanci by mali verejnosť svojou prácou presvedčiť, že si vyššie platy zaslúžia.
Hoci dohoda nevznikla, už pred niekoľkými mesiacmi koaliční lídri oznámili základné kontúry zmien. Plat poslancov a ďalších ústavných činiteľov sa nemal v budúcnosti odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od takzvaného mediánu, teda od strednej hodnoty.
Ďalšou zmenou malo byť to, že plat poslancov by nebol rozdelený na dve časti. Paušálne náhrady by sa tak pripojili k základnému platu a celá zložka by podliehala odvodom. Dnes sú od nich paušálne náhrady oslobodené. Poslanci dosiaľ nepovedali, či po zmenách plat stúpne a o koľko. Hovorilo sa o sume 100 až 300 eur. Diskusie o týchto zmenách potvrdili poslanci koalície, ale nechceli hovoriť o konkrétnostiach.
Prípravu zmien odštartoval nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Fico. Situácia vyvolala napätie v koalícii. Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmietal takéto vydieranie poslancov.
Koaličné strany sa potom dohodli na príprave systémového riešenia úpravy platov. Nateraz majú platy zvýšené o symbolické jedno euro. Tvrdili, že systémové úpravy treba prijať čo najskôr, pôvodne hovorili o jari.
Zákon, cez ktorý sa malo odmeňovanie ústavných činiteľov meniť, bol na programe májovej schôdze parlamentu, ale vláda ho stiahla. "Pokiaľ viem, tak nebola žiadna dohoda v parlamente na prijatí takého zákona, z toho vyplýva, že vláda stiahla návrh z rokovania. Platí stav, že platy sú zmrazené. Nemám k tomu viac čo povedať, ani to nie je téma, ktorá by mňa osobne nejako zaujímala," vysvetlil Fico.
Nedohodu potvrdzuje aj Most-Híd, ktorý naďalej žiada systémové riešenie platov. "Strana Most-Híd pri zmene platov ústavných činiteľov naďalej presadzuje systémové riešenie. Keďže zatiaľ nedošlo k dohode, pokračujeme v rokovaniach, pri ktorých nemôžeme opomenúť oficiálne uznesenie Ústavného súdu, na ktoré stále čakáme," uviedol pre TASR Most-Híd.
Na uznesenie ústavného súdu s odvoláva aj predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Zároveň však hovorí, že úprava platov nie je pre národniarov priorita. "Je veľa iných zákonov, ktoré sú potrebné pre ľudí, a nie zvyšovanie platov. Nevidíme dôvod sa tomu nejako extra venovať," uviedol Bernaťák. Nepovedal, kedy by mohli zmeny opäť prísť do parlamentu. Zdôrazňuje, že SNS odmieta zvyšovanie platov poslancov. Boli to pritom poslanci SNS, ktorí zvyšovanie platov pred pár mesiacmi obhajovali. Hovorili tiež, že poslanci by mali verejnosť svojou prácou presvedčiť, že si vyššie platy zaslúžia.
Hoci dohoda nevznikla, už pred niekoľkými mesiacmi koaliční lídri oznámili základné kontúry zmien. Plat poslancov a ďalších ústavných činiteľov sa nemal v budúcnosti odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od takzvaného mediánu, teda od strednej hodnoty.
Ďalšou zmenou malo byť to, že plat poslancov by nebol rozdelený na dve časti. Paušálne náhrady by sa tak pripojili k základnému platu a celá zložka by podliehala odvodom. Dnes sú od nich paušálne náhrady oslobodené. Poslanci dosiaľ nepovedali, či po zmenách plat stúpne a o koľko. Hovorilo sa o sume 100 až 300 eur. Diskusie o týchto zmenách potvrdili poslanci koalície, ale nechceli hovoriť o konkrétnostiach.
