Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci posunuli niektoré novely zákonov do druhého čítania. Za menej závažné dopravné priestupky sa budú dávať nižšie pokuty.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. októbra (TASR) - Pacienti, ktorí nemajú peniaze na zaplatenie prednostného vyšetrenia, dostanú priestor na to, aby boli ošetrení v riadnom čase. Parlament totiž prijal novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti z dielne Mosta-Híd, podľa ktorej medzi dobami na prednostné vyšetrenia budú musieť byť vyhradené dve hodiny na riadnu ordináciu. Podporilo ju 137 zo 138 prítomných poslancov.
Bugárovci právnou normou reagujú na množiace sa sťažnosti pacientov, ktoré sa týkajú prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti. Vláda opozičnú novelu odobrila po tom, keď ju odporučilo schváliť ministerstvo zdravotníctva. To však návrh doplnilo aj o potrebnú novelizáciu súvisiacich právnych noriem.
Návrh nezasahuje do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponecháva samosprávnym krajom kompetenciu rozhodovať o výške doplatku za prednostné vyšetrenie. Nová však má byť spomínaná povinnosť vyhradiť si počas ordinačných hodín aj čas pre pacientov, ktorí si nepriplatia.
Legislatívny rámec, ktorý reaguje najmä na znevýhodňovanie pacientov zo slabších sociálnych skupín, má priniesť aj možnosti regulácie a kontroly. Čas na prednostné vyšetrenie majú schvaľovať lekári samosprávnych krajov, ktorí majú mať aj možnosť kontroly ich dodržiavania. Zákon má byť účinný od decembra 2013.
Bugárovci právnou normou reagujú na množiace sa sťažnosti pacientov, ktoré sa týkajú prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti. Vláda opozičnú novelu odobrila po tom, keď ju odporučilo schváliť ministerstvo zdravotníctva. To však návrh doplnilo aj o potrebnú novelizáciu súvisiacich právnych noriem.
Návrh nezasahuje do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponecháva samosprávnym krajom kompetenciu rozhodovať o výške doplatku za prednostné vyšetrenie. Nová však má byť spomínaná povinnosť vyhradiť si počas ordinačných hodín aj čas pre pacientov, ktorí si nepriplatia.
Legislatívny rámec, ktorý reaguje najmä na znevýhodňovanie pacientov zo slabších sociálnych skupín, má priniesť aj možnosti regulácie a kontroly. Čas na prednostné vyšetrenie majú schvaľovať lekári samosprávnych krajov, ktorí majú mať aj možnosť kontroly ich dodržiavania. Zákon má byť účinný od decembra 2013.
Za menej závažné dopravné priestupky sa budú dávať nižšie pokuty
Maximálne pokuty za menej závažné dopravné priestupky klesnú o 10 eur, zo súčasných 60 na 50 eur. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke z dielne ministerstva, ktorú dnes 107 hlasmi schválili poslanci NR SR.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) vysvetľoval zníženie hornej sadzby pokút zlepšením bezpečnostnej situácie na slovenských cestách. V tomto prípade ide o menej závažné priestupky ako napríklad nepripútanie sa bezpečnostným pásom alebo malé prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti.
Novinkou tiež bude rozšírenie povinnosti pre chodcov nosiť reflexné prvky. Po novom ich budú musieť mať za zníženej viditeľnosti na krajnici alebo okraji vozovky nielen mimo obce, ale aj v obci.
Hlavným cieľom novely zákona je však od nového roku zaviesť Národnú evidenciu vozidiel a transponovať európsku smernicu, ktorá zjednodušuje cezhraničnú výmenu informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Po novom bude tiež možné v oblasti evidovania vozidiel vykonávať elektronické podania prostredníctvom internetu, čo podľa ministerstva prinesie zrýchlenie a uľahčenie týchto procesov a ušetrí čas a peniaze.
"Evidenčné úkony, ktoré majú vplyv na vlastníctvo vozidla, bude možné vykonávať prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu a úkony, pri ktorých sa vlastníctvo vozidla nemení, bude možné vykonávať prostredníctvom pripravovaného občianskeho preukazu s implementovaným čipom. Takýto elektronický spôsob bude možný len pri vozidlách, ktoré majú vydané osvedčenie o evidencii časť I po 31. máji 2010," píše sa v predkladacej správe k zákonu.
Elektronizácia evidenčných služieb podľa ministerstva vnútra urýchli a zjednoduší vykonávanie zmien v evidencii vozidiel, ako je napríklad kúpa či predaj vozidla, zmena farby či zmena bydliska držiteľa. Prepojenie databáz zasa umožní políciám štátov Európskej únie vyhľadávať vlastníkov a držiteľov vozidiel, ktorými boli spáchané priestupky na území ostatných členských štátov.
Maximálne pokuty za menej závažné dopravné priestupky klesnú o 10 eur, zo súčasných 60 na 50 eur. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke z dielne ministerstva, ktorú dnes 107 hlasmi schválili poslanci NR SR.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) vysvetľoval zníženie hornej sadzby pokút zlepšením bezpečnostnej situácie na slovenských cestách. V tomto prípade ide o menej závažné priestupky ako napríklad nepripútanie sa bezpečnostným pásom alebo malé prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti.
Novinkou tiež bude rozšírenie povinnosti pre chodcov nosiť reflexné prvky. Po novom ich budú musieť mať za zníženej viditeľnosti na krajnici alebo okraji vozovky nielen mimo obce, ale aj v obci.
Hlavným cieľom novely zákona je však od nového roku zaviesť Národnú evidenciu vozidiel a transponovať európsku smernicu, ktorá zjednodušuje cezhraničnú výmenu informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Po novom bude tiež možné v oblasti evidovania vozidiel vykonávať elektronické podania prostredníctvom internetu, čo podľa ministerstva prinesie zrýchlenie a uľahčenie týchto procesov a ušetrí čas a peniaze.
"Evidenčné úkony, ktoré majú vplyv na vlastníctvo vozidla, bude možné vykonávať prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu a úkony, pri ktorých sa vlastníctvo vozidla nemení, bude možné vykonávať prostredníctvom pripravovaného občianskeho preukazu s implementovaným čipom. Takýto elektronický spôsob bude možný len pri vozidlách, ktoré majú vydané osvedčenie o evidencii časť I po 31. máji 2010," píše sa v predkladacej správe k zákonu.
Elektronizácia evidenčných služieb podľa ministerstva vnútra urýchli a zjednoduší vykonávanie zmien v evidencii vozidiel, ako je napríklad kúpa či predaj vozidla, zmena farby či zmena bydliska držiteľa. Prepojenie databáz zasa umožní políciám štátov Európskej únie vyhľadávať vlastníkov a držiteľov vozidiel, ktorými boli spáchané priestupky na území ostatných členských štátov.
Doplnková ochrana pre cudzincov by sa mohla predĺžiť na dva roky
Doplnková ochrana pre cudzincov by sa mohla predĺžiť z jedného na dva roky. Navrhuje to ministerstvo vnútra v novele zákona o azyle, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. Zákon o azyle sa upravuje pre európske smernice. Doplnková ochrana sa poskytuje vtedy, ak cudzinec nedostal azyl, ale je možné, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe trestu smrti, mučenia alebo by bol jeho život ohrozený vojnou.
Právna norma tiež počíta s tým, že by sa od 1. januára 2014 rozšíril okruh miest, kde môže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu. Ide o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajšej hranici Slovenska. V navrhovanej novele zákona sa tiež spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenska narodí dieťa žiadateľke o azyl, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana.
Ďalej sa nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany, dopĺňajú sa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana a ustanovuje sa konanie o odovzdaní do iného štátu, ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
Zmenami v zákone o pobyte cudzincov by sa do praxe mohol zaviesť efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie a to tak, že by ich mohli vybaviť na jednom mieste. Rezort vnútra navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zamestnať na Slovensku alebo má záujem o vydanie modrej karty, mohol požiadať o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý by bol povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na Slovensku pre zamestnanie.
Doplnková ochrana pre cudzincov by sa mohla predĺžiť z jedného na dva roky. Navrhuje to ministerstvo vnútra v novele zákona o azyle, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. Zákon o azyle sa upravuje pre európske smernice. Doplnková ochrana sa poskytuje vtedy, ak cudzinec nedostal azyl, ale je možné, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe trestu smrti, mučenia alebo by bol jeho život ohrozený vojnou.
Právna norma tiež počíta s tým, že by sa od 1. januára 2014 rozšíril okruh miest, kde môže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu. Ide o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajšej hranici Slovenska. V navrhovanej novele zákona sa tiež spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenska narodí dieťa žiadateľke o azyl, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana.
Ďalej sa nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany, dopĺňajú sa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana a ustanovuje sa konanie o odovzdaní do iného štátu, ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
Zmenami v zákone o pobyte cudzincov by sa do praxe mohol zaviesť efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie a to tak, že by ich mohli vybaviť na jednom mieste. Rezort vnútra navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zamestnať na Slovensku alebo má záujem o vydanie modrej karty, mohol požiadať o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý by bol povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na Slovensku pre zamestnanie.
Notári vo funkcii skončia po dosiahnutí 67. roku života
Na Slovensku nebudú pôsobiť notári starší ako 67 rokov. Poslanci NR SR dnes 83 hlasmi schválili novelu Notárskeho poriadku z dielne Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD), ktorá takúto novinku zavádza s účinnosťou od 1. januára 2014.
V praxi to bude znamenať, že notár príde o funkciu automaticky k 31. decembru, ak v danom kalendárnom roku dovŕšil 67 rokov. Notári, ktorí dosiahnu vek 67 rokov k 31. decembru 2013, budú môcť vykonávať svoje povolanie ešte do 30. júna 2014. "Takto im vznikne dostatočný časový priestor na kontinuálne zabezpečenie chodu notárskeho úradu a jeho odovzdanie nastupujúcemu notárovi," vysvetľuje Zmajkovičová.
Jej pôvodný návrh novely bol z hľadiska veku prísnejší. Zmajkovičová najskôr počítala s tým, že notári mohli byť odvolávaní po dosiahnutí 65. roku života, a to tak, že návrh na ich odvolanie podá ministrovi spravodlivosti Notárska komora s tým, že minister sa rozhodne, či mu vyhovie alebo nie.
Na Slovensku nebudú pôsobiť notári starší ako 67 rokov. Poslanci NR SR dnes 83 hlasmi schválili novelu Notárskeho poriadku z dielne Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD), ktorá takúto novinku zavádza s účinnosťou od 1. januára 2014.
V praxi to bude znamenať, že notár príde o funkciu automaticky k 31. decembru, ak v danom kalendárnom roku dovŕšil 67 rokov. Notári, ktorí dosiahnu vek 67 rokov k 31. decembru 2013, budú môcť vykonávať svoje povolanie ešte do 30. júna 2014. "Takto im vznikne dostatočný časový priestor na kontinuálne zabezpečenie chodu notárskeho úradu a jeho odovzdanie nastupujúcemu notárovi," vysvetľuje Zmajkovičová.
Jej pôvodný návrh novely bol z hľadiska veku prísnejší. Zmajkovičová najskôr počítala s tým, že notári mohli byť odvolávaní po dosiahnutí 65. roku života, a to tak, že návrh na ich odvolanie podá ministrovi spravodlivosti Notárska komora s tým, že minister sa rozhodne, či mu vyhovie alebo nie.
Nový zákon o protifašistickom odboji je v druhom čítaní
Postavenie účastníkov odboja a bojov za oslobodenie by mal upravovať nový zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Preambula právnej normy by mala zdôrazňovať postoj Národnej rady SR k zásluhám osôb, ktoré vystupovali v protifašistickom, protinacistickom odboji, v Slovenskom národnom povstaní, partizánskom hnutí, ako aj v domácom a zahraničnom odboji. Právnu normu navrhujú poslanci Smeru-SD, plénum ju dnes posunulo do druhého čítania.
"Cieľom tohto návrhu je právnou normou jednotne upraviť mravno–politickú, historicko–spoločenskú, hodnotovú povahu protifašistického odboja na Slovensku v rokoch 1938–1945, odbojového partizánskeho hnutia, pôsobenie príslušníkov slovenského národa a národností, občanov v domácom a zahraničnom odboji," vysvetľujú predkladatelia. Pripomínajú, že obeťami fašizmu sa stalo aj terorizované civilné obyvateľstvo a to perzekvovaním, väznením, vykonávaním nútených vojnových prác, ako aj ich potomkovia, vojnové vdovy, siroty a ďalšie vojnové obete, bez ohľadu na náboženskú, národnostnú a politickú príslušnosť.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov pôsobí na území SR ako občianske združenie. "Je historickým a právnym nástupcom po bývalom Československom zväze protifašistických bojovníkov v SR. Združuje priamych účastníkov boja za národné oslobodenie a proti fašizmu, za obranu demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako aj ostatných občanov SR, ktorí súhlasia s jeho poslaním, cieľmi, programom, zameraním a stanovami," uvádzajú navrhovatelia.
Poukazujú na to, že postavenie účastníkov odboja a bojov za oslobodenie upravujú právne normy aj v iných štátoch, napríklad v Českej republike, Francúzsku, Poľsku, Španielsku, Taliansku, Nemecku či v Maďarsku, ako aj na medzinárodnej úrovni Medzinárodná federácia odbojárov – protifašistická asociácia so sídlom v Berlíne.
Poslanci Smeru-SD zdôrazňujú, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vykonáva aj činnosti z pôsobnosti štátnych orgánov a to na úseku rozvoja národného povedomia, presadzovania demokratického a humánneho odkazu národnooslobodzovacieho hnutia, vysvetľovania a vytvárania pravdivého obrazu o odboji a jeho účastníkoch, na údržbe a úprave pamätných pomníkov, tabúľ, cintorínov, hrobov, ale aj pri organizovaní a rozvoji medzinárodných vzťahov s organizáciami odboja v zahraničí.
Postavenie účastníkov odboja a bojov za oslobodenie by mal upravovať nový zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Preambula právnej normy by mala zdôrazňovať postoj Národnej rady SR k zásluhám osôb, ktoré vystupovali v protifašistickom, protinacistickom odboji, v Slovenskom národnom povstaní, partizánskom hnutí, ako aj v domácom a zahraničnom odboji. Právnu normu navrhujú poslanci Smeru-SD, plénum ju dnes posunulo do druhého čítania.
"Cieľom tohto návrhu je právnou normou jednotne upraviť mravno–politickú, historicko–spoločenskú, hodnotovú povahu protifašistického odboja na Slovensku v rokoch 1938–1945, odbojového partizánskeho hnutia, pôsobenie príslušníkov slovenského národa a národností, občanov v domácom a zahraničnom odboji," vysvetľujú predkladatelia. Pripomínajú, že obeťami fašizmu sa stalo aj terorizované civilné obyvateľstvo a to perzekvovaním, väznením, vykonávaním nútených vojnových prác, ako aj ich potomkovia, vojnové vdovy, siroty a ďalšie vojnové obete, bez ohľadu na náboženskú, národnostnú a politickú príslušnosť.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov pôsobí na území SR ako občianske združenie. "Je historickým a právnym nástupcom po bývalom Československom zväze protifašistických bojovníkov v SR. Združuje priamych účastníkov boja za národné oslobodenie a proti fašizmu, za obranu demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako aj ostatných občanov SR, ktorí súhlasia s jeho poslaním, cieľmi, programom, zameraním a stanovami," uvádzajú navrhovatelia.
Poukazujú na to, že postavenie účastníkov odboja a bojov za oslobodenie upravujú právne normy aj v iných štátoch, napríklad v Českej republike, Francúzsku, Poľsku, Španielsku, Taliansku, Nemecku či v Maďarsku, ako aj na medzinárodnej úrovni Medzinárodná federácia odbojárov – protifašistická asociácia so sídlom v Berlíne.
Poslanci Smeru-SD zdôrazňujú, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vykonáva aj činnosti z pôsobnosti štátnych orgánov a to na úseku rozvoja národného povedomia, presadzovania demokratického a humánneho odkazu národnooslobodzovacieho hnutia, vysvetľovania a vytvárania pravdivého obrazu o odboji a jeho účastníkoch, na údržbe a úprave pamätných pomníkov, tabúľ, cintorínov, hrobov, ale aj pri organizovaní a rozvoji medzinárodných vzťahov s organizáciami odboja v zahraničí.
Poslanci naďalej nebudú môcť chodiť na individuálne prieskumy
Poslanci Národnej rady SR naďalej nebudú môcť chodiť na individuálne poslanecké prieskumy. Parlament dnes totiž odmietol novelu Rokovacieho poriadku z dielne OĽaNO.
Predkladatelia pripomínali, že dnes môžu ísť poslanci na prieskum až vtedy, keď im to odobrí parlamentný výbor. Prieskumy sa teda uskutočňujú podľa vôle väčšiny vo výbore. Neraz sa stáva, že výbor prieskum zamietne. Obyčajným sa takýto systém nepozdáva, preto chceli zaviesť možnosť individuálneho prieskumu.
Matovičovci súčasne navrhovali zrušiť zákon o poslancoch Slovenskej národnej rady, ktorý je už neaktuálny a používa slová z čias socializmu.
OĽaNO nepresadilo ani novelizáciu zákona o ovzduší, ktorý mal rozšíriť už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja. Títo prevádzkovatelia mali byť povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia daným prevádzkovateľom na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste.
Mikuláš Huba a Ján Mičovský (obaja OĽaNO) pripomínali, že informovanie verejnosti o znečisťovaní ovzdušia je jednou zo základných povinností podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorá je primárne uložená členským štátom.
Poslanci Národnej rady SR naďalej nebudú môcť chodiť na individuálne poslanecké prieskumy. Parlament dnes totiž odmietol novelu Rokovacieho poriadku z dielne OĽaNO.
Predkladatelia pripomínali, že dnes môžu ísť poslanci na prieskum až vtedy, keď im to odobrí parlamentný výbor. Prieskumy sa teda uskutočňujú podľa vôle väčšiny vo výbore. Neraz sa stáva, že výbor prieskum zamietne. Obyčajným sa takýto systém nepozdáva, preto chceli zaviesť možnosť individuálneho prieskumu.
Matovičovci súčasne navrhovali zrušiť zákon o poslancoch Slovenskej národnej rady, ktorý je už neaktuálny a používa slová z čias socializmu.
OĽaNO nepresadilo ani novelizáciu zákona o ovzduší, ktorý mal rozšíriť už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja. Títo prevádzkovatelia mali byť povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia daným prevádzkovateľom na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste.
Mikuláš Huba a Ján Mičovský (obaja OĽaNO) pripomínali, že informovanie verejnosti o znečisťovaní ovzdušia je jednou zo základných povinností podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorá je primárne uložená členským štátom.
