Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podmienka petície na prijatie všeobecne záväzného nariadenia zakazujúceho hazardné hry je podľa predkladateľov nadbytočná.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. júla (TASR) - Obce by mohli na svojom území zakázať hazardné hry aj bez potreby petície občanov. Vyplýva to z novely zákona o hazardných hrách, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Novelu predložili koaliční poslanci.
Podmienka petície na prijatie všeobecne záväzného nariadenia zakazujúceho hazardné hry je podľa predkladateľov nadbytočná. Zloženie samosprávnych zastupiteľstiev vyjadruje podľa nich vôľu obyvateľov, ktorí cez komunálne voľby udelili poslancom mandát na ich zastupovanie. Argumentujú tiež, že právne poriadky členských štátov EÚ nepodmieňujú zákaz hazardu predložením petície obyvateľov obce.
V súčasnosti platí, že takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 percent obyvateľov obce, respektíve 15 percent občanov v prípade Bratislavy a Košíc. Obmedzenie hazardu na území obce je preto podľa poslancov problematické. "Následkom súčasnej právnej úpravy je, že obec nedokáže včas zabezpečiť ochranu záujmov obyvateľov pred negatívnymi dôsledkami hazardu," uviedli poslanci.
Podaním petície sa občania obce sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Poslanci upozorňujú, že v slovenskom právnom poriadku chýba jasné definovanie pojmu "verejný poriadok". "Obec a ani samotný petičný výbor objektívne nie sú schopní preskúmavať narúšanie verejného poriadku v situácii, keď je obsah tohto pojmu právne neurčitý a jednotliví občania môžu legitímne vzhliadať narúšanie verejného poriadku z rôznych dôvodov," napísali poslanci s tým, že pre obce a mestá je potom veľmi ťažké zabezpečovať podklady, ktorými by preukazovali kvalifikované narúšanie verejného poriadku. Aj to je podľa nich ďalší dôvod na vypustenie potreby petície.
Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. októbra 2020.
"Obce a mestá a ich občania vedia najlepšie, aké opatrenia v oblasti hazardu potrebujú, a preto by mali mať širšie právomoci rozhodovať," argumentuje OĽaNO. Podotklo, že petície na zrušenie hazardu v nadväznosti na formuláciu "narušovania verejného poriadku" slúžia záujmom prevádzkovateľov hazardných hier. Zmenou legislatívy podľa hnutia dostanú samosprávy kompetencie, aby mohli na svojom území efektívnejšie chrániť občanov.
Podotklo, že príjmy z hazardu nevykrývajú škody, ktoré jeho prevádzkovanie prináša. Poukázalo napríklad na náročnú liečbu závislosti od hazardu. Dodalo, že prostredie, v ktorom sa točia peniaze z hazardu, sú priaznivé pre zločin a šírenie kriminality, ako napríklad pranie špinavých peňazí, prostitúcia, nelegálny obchod so zbraňami a podobne.
Podmienka petície na prijatie všeobecne záväzného nariadenia zakazujúceho hazardné hry je podľa predkladateľov nadbytočná. Zloženie samosprávnych zastupiteľstiev vyjadruje podľa nich vôľu obyvateľov, ktorí cez komunálne voľby udelili poslancom mandát na ich zastupovanie. Argumentujú tiež, že právne poriadky členských štátov EÚ nepodmieňujú zákaz hazardu predložením petície obyvateľov obce.
V súčasnosti platí, že takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 percent obyvateľov obce, respektíve 15 percent občanov v prípade Bratislavy a Košíc. Obmedzenie hazardu na území obce je preto podľa poslancov problematické. "Následkom súčasnej právnej úpravy je, že obec nedokáže včas zabezpečiť ochranu záujmov obyvateľov pred negatívnymi dôsledkami hazardu," uviedli poslanci.
Podaním petície sa občania obce sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Poslanci upozorňujú, že v slovenskom právnom poriadku chýba jasné definovanie pojmu "verejný poriadok". "Obec a ani samotný petičný výbor objektívne nie sú schopní preskúmavať narúšanie verejného poriadku v situácii, keď je obsah tohto pojmu právne neurčitý a jednotliví občania môžu legitímne vzhliadať narúšanie verejného poriadku z rôznych dôvodov," napísali poslanci s tým, že pre obce a mestá je potom veľmi ťažké zabezpečovať podklady, ktorými by preukazovali kvalifikované narúšanie verejného poriadku. Aj to je podľa nich ďalší dôvod na vypustenie potreby petície.
Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. októbra 2020.
"Obce a mestá a ich občania vedia najlepšie, aké opatrenia v oblasti hazardu potrebujú, a preto by mali mať širšie právomoci rozhodovať," argumentuje OĽaNO. Podotklo, že petície na zrušenie hazardu v nadväznosti na formuláciu "narušovania verejného poriadku" slúžia záujmom prevádzkovateľov hazardných hier. Zmenou legislatívy podľa hnutia dostanú samosprávy kompetencie, aby mohli na svojom území efektívnejšie chrániť občanov.
Podotklo, že príjmy z hazardu nevykrývajú škody, ktoré jeho prevádzkovanie prináša. Poukázalo napríklad na náročnú liečbu závislosti od hazardu. Dodalo, že prostredie, v ktorom sa točia peniaze z hazardu, sú priaznivé pre zločin a šírenie kriminality, ako napríklad pranie špinavých peňazí, prostitúcia, nelegálny obchod so zbraňami a podobne.
