Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jana Kiššová z SaS si myslí, že zákon nikomu reálne nepomôže. Poukázala aj na 1000 pripomienok, ktoré k nemu prišli.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Opozícia pochybuje, že nový zákon o ochrane osobných údajov pomôže ľuďom. Viacerí poslanci sa zhodujú, že zákon netreba a stačí nariadenie z Bruselu. Niektorí kritizujú, že by sa malo zakazovať deťom do 16 rokov chodiť na internet.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) nesúhlasí, že zákon netreba. Bez neho podľa nej nemožno niektoré časti nariadenia vykonať. Obhajuje aj vekovú hranicu (16 rokov), dokedy majú rodičia dávať súhlas so spracovaním osobných údajov dieťaťa. Odmieta reči, že by sa deťom do 16 rokov zakazoval internet.
Jana Kiššová z SaS si myslí, že zákon nikomu reálne nepomôže. Poukázala aj na 1000 pripomienok, ktoré k nemu prišli. "Vyše 200 bolo zásadných," upozornila s tým, že ani odborníci nerozumejú, prečo má byť prijatý takýto zákon, keď už je nariadenie.
Podľa Petra Štarchoňa zo Sme rodina môže zákon vytvoriť likvidačné prostredie. Nazdáva sa, že zákon sa bude porušovať. Kritizuje aj spomínanú vekovú hranicu 16 rokov. Pripomenul, že od 15 rokov majú deti občiansky preukaz. Pýta sa, či by teda tento preukaz do 16 rokov dieťaťa nemal nosiť jeho rodič.
Štarchoň však súhlasí, že samotné nariadenie má zmysel. Je ale podľa neho rozdiel, ako k nemu budeme pristupovať. Nie je zástancom toho, aby sme sa "hrali na to, že sme pápežskejší ako pápež".
"Je to ťažký zákon," uvedomuje si Žitňanská, podľa ktorej je ale potrebný. "Pre niektoré časti uplatňovania nariadenia treba prijať vykonávací zákon, bez neho je uplatňovanie nariadenia nemožné," poznamenala.
Odmieta reči o tom, že predkladatelia zákona vnímajú deti mladšie ako 16 rokov ako mentálne nekompletné, a že sa zakazuje deťom byť na internete. "Nikomu nezakazujeme ísť na internet. Zákon hovorí len o tom, že na spracovanie údajov dieťaťa do 16 rokov musí dať písomný súhlas rodič," zdôraznila ministerka.
Poukázala, že spôsobilosť na právne úkony je štandardne viazaná na plnoletosť, teda na vek 18 rokov. A spracovanie osobných údajov je podľa jej slov právny úkon. Preto nevidí problém v navrhnutej vekovej hranici. Je však za diskusiu o tom, či by nemala byť táto hranica nižšia. Nateraz sa však zvolila vrchná hranica, ktorú umožňuje európsky priestor. Ako rodič oceňuje, že súhlas so spracovaním osobných údajov bude musieť dať zákonný zástupca dieťaťa.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) nesúhlasí, že zákon netreba. Bez neho podľa nej nemožno niektoré časti nariadenia vykonať. Obhajuje aj vekovú hranicu (16 rokov), dokedy majú rodičia dávať súhlas so spracovaním osobných údajov dieťaťa. Odmieta reči, že by sa deťom do 16 rokov zakazoval internet.
Jana Kiššová z SaS si myslí, že zákon nikomu reálne nepomôže. Poukázala aj na 1000 pripomienok, ktoré k nemu prišli. "Vyše 200 bolo zásadných," upozornila s tým, že ani odborníci nerozumejú, prečo má byť prijatý takýto zákon, keď už je nariadenie.
Podľa Petra Štarchoňa zo Sme rodina môže zákon vytvoriť likvidačné prostredie. Nazdáva sa, že zákon sa bude porušovať. Kritizuje aj spomínanú vekovú hranicu 16 rokov. Pripomenul, že od 15 rokov majú deti občiansky preukaz. Pýta sa, či by teda tento preukaz do 16 rokov dieťaťa nemal nosiť jeho rodič.
Štarchoň však súhlasí, že samotné nariadenie má zmysel. Je ale podľa neho rozdiel, ako k nemu budeme pristupovať. Nie je zástancom toho, aby sme sa "hrali na to, že sme pápežskejší ako pápež".
"Je to ťažký zákon," uvedomuje si Žitňanská, podľa ktorej je ale potrebný. "Pre niektoré časti uplatňovania nariadenia treba prijať vykonávací zákon, bez neho je uplatňovanie nariadenia nemožné," poznamenala.
Odmieta reči o tom, že predkladatelia zákona vnímajú deti mladšie ako 16 rokov ako mentálne nekompletné, a že sa zakazuje deťom byť na internete. "Nikomu nezakazujeme ísť na internet. Zákon hovorí len o tom, že na spracovanie údajov dieťaťa do 16 rokov musí dať písomný súhlas rodič," zdôraznila ministerka.
Poukázala, že spôsobilosť na právne úkony je štandardne viazaná na plnoletosť, teda na vek 18 rokov. A spracovanie osobných údajov je podľa jej slov právny úkon. Preto nevidí problém v navrhnutej vekovej hranici. Je však za diskusiu o tom, či by nemala byť táto hranica nižšia. Nateraz sa však zvolila vrchná hranica, ktorú umožňuje európsky priestor. Ako rodič oceňuje, že súhlas so spracovaním osobných údajov bude musieť dať zákonný zástupca dieťaťa.
