Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Upozornila, že výruby v lesoch pokračujú a šéfka agrorezortu Gabriela Matečná nemá premyslený plán, ako situáciu v nich zlepšiť.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) - Tzv. zelenú správu o stave lesného hospodárstva, ktorú minulý mesiac schválila vláda, by mali poslanci prerokovať priamo v pléne Národnej rady SR, a nie iba vo výbore. Myslí si to opozícia, podľa ktorej by o tejto téme mali ľudia vedieť viac. Snaha dostať správu do pléna zatiaľ opozícii nevychádza, pokúsi sa o to opäť. Informovala o tom na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente Anna Zemanová z SaS.
Upozornila, že výruby v lesoch pokračujú. Podľa opozície kroky ministerstva pôdohospodárstva dokazujú, že šéfka agrorezortu Gabriela Matečná (nom. SNS) nemá premyslený plán, ako situáciu v našich lesoch zlepšiť. "Aj preto sme sa rozhodli vyzvať vládu, najmä pani ministerku Matečnú a ministra Sólymosa (minister životného prostredia László Sólymos, pozn. TASR), aby namiesto memoránd a neadresných nových dotácií do lesov navrhli systémové riešenia," povedala Zemanová.
V súvislosti so zelenou správou pripomenula záväzok Slovenska na pôde OSN, že do roku 2020 zastaví odlesňovanie a pristúpi k obnove zničených lesov. Preto považuje za nelogické, že hoci štát môže ušetriť 13 miliónov eur na povodňových škodách, na čo treba realizovať systémové protipovodňové opatrenia, dáva prednosť tvorbe hospodárskeho zisku v Lesoch SR vo výške šiestich miliónov eur.
"Akú to má logiku? Štát môže ušetriť 13 miliónov len realizáciou protipovodňových opatrení, medzi ktoré patria lesy so svojou schopnosťou zadržiavať vodu, a štát si radšej vyberá krátkodobý zisk šesť miliónov z výrubov štátnych lesov," uviedla Zemanová.
Aj podľa poslanca OĽaNO Martina Fecka treba o zelenej správe hovoriť v pléne. Ľudia by totiž podľa neho mali vedieť, "ako sa gazduje v lesoch". Petrovi Pčolinskému zo Sme rodina chýba stratégia rozvoja a systémové opatrenia. Tiež podporuje rokovanie o správe v pléne. "Považujeme to za jednu z vážnych vecí," uviedol.
Zemanová doplnila, že hoci plénum dnes odmietlo zaradiť správu do programu schôdze, opozícia sa ju pokúsi do pléna dostať opäť. Navrhne to vo výbore a tiež chce pripraviť novelu zákona, ktorá by zabezpečila, aby sa táto správa povinne dostala do pléna.
V súčasnosti zverejňované údaje o slovenských lesoch neumožňujú detailnejší pohľad, upozornil Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia. Nedostupnosť podkladových údajov bráni podľa IEP ostatným orgánom štátnej správy pripravovať vlastné analýzy na prijímanie nových opatrení. V inštitúte by napríklad pomocou týchto a satelitných dát vedeli odhadnúť množstvo nelegálnej ťažby dreva.
Verejnosti sú v zelenej správe sprístupnené vybrané, často len sumárne ukazovatele za celé Slovensko. Dostupné údaje tak podľa IEP neumožňujú poznať stav lesov na úrovni najmenších celkov, ich druhové a vekové zloženie, doterajšiu a plánovanú ťažbu, stav a zmenu stavu zásob dreva a pod. IEP pripomenul, že stav lesa na Slovensku nie je výhradnou záležitosťou jedného sektora a ich ochrana je záujmom celého štátu. Preto má byť nevyhnutné, aby boli zverejnené všetky dostupné údaje v spracovateľnej podobe.
Upozornila, že výruby v lesoch pokračujú. Podľa opozície kroky ministerstva pôdohospodárstva dokazujú, že šéfka agrorezortu Gabriela Matečná (nom. SNS) nemá premyslený plán, ako situáciu v našich lesoch zlepšiť. "Aj preto sme sa rozhodli vyzvať vládu, najmä pani ministerku Matečnú a ministra Sólymosa (minister životného prostredia László Sólymos, pozn. TASR), aby namiesto memoránd a neadresných nových dotácií do lesov navrhli systémové riešenia," povedala Zemanová.
V súvislosti so zelenou správou pripomenula záväzok Slovenska na pôde OSN, že do roku 2020 zastaví odlesňovanie a pristúpi k obnove zničených lesov. Preto považuje za nelogické, že hoci štát môže ušetriť 13 miliónov eur na povodňových škodách, na čo treba realizovať systémové protipovodňové opatrenia, dáva prednosť tvorbe hospodárskeho zisku v Lesoch SR vo výške šiestich miliónov eur.
"Akú to má logiku? Štát môže ušetriť 13 miliónov len realizáciou protipovodňových opatrení, medzi ktoré patria lesy so svojou schopnosťou zadržiavať vodu, a štát si radšej vyberá krátkodobý zisk šesť miliónov z výrubov štátnych lesov," uviedla Zemanová.
Aj podľa poslanca OĽaNO Martina Fecka treba o zelenej správe hovoriť v pléne. Ľudia by totiž podľa neho mali vedieť, "ako sa gazduje v lesoch". Petrovi Pčolinskému zo Sme rodina chýba stratégia rozvoja a systémové opatrenia. Tiež podporuje rokovanie o správe v pléne. "Považujeme to za jednu z vážnych vecí," uviedol.
Zemanová doplnila, že hoci plénum dnes odmietlo zaradiť správu do programu schôdze, opozícia sa ju pokúsi do pléna dostať opäť. Navrhne to vo výbore a tiež chce pripraviť novelu zákona, ktorá by zabezpečila, aby sa táto správa povinne dostala do pléna.
V súčasnosti zverejňované údaje o slovenských lesoch neumožňujú detailnejší pohľad, upozornil Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia. Nedostupnosť podkladových údajov bráni podľa IEP ostatným orgánom štátnej správy pripravovať vlastné analýzy na prijímanie nových opatrení. V inštitúte by napríklad pomocou týchto a satelitných dát vedeli odhadnúť množstvo nelegálnej ťažby dreva.
Verejnosti sú v zelenej správe sprístupnené vybrané, často len sumárne ukazovatele za celé Slovensko. Dostupné údaje tak podľa IEP neumožňujú poznať stav lesov na úrovni najmenších celkov, ich druhové a vekové zloženie, doterajšiu a plánovanú ťažbu, stav a zmenu stavu zásob dreva a pod. IEP pripomenul, že stav lesa na Slovensku nie je výhradnou záležitosťou jedného sektora a ich ochrana je záujmom celého štátu. Preto má byť nevyhnutné, aby boli zverejnené všetky dostupné údaje v spracovateľnej podobe.
