Parlament odmietol novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA).
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Do kalendára nepribudnú dva nové pamätné dni súvisiace s okupáciou Československa. Národná rada SR totiž odmietla novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA).
Pamätným dňom mal byť 21. august - "Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968" a 21. jún - "Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991". "Týmito dvoma dňami je vymedzených 23 rokov okupácie," uviedol Budaj.
Poslanec pripomína, že išlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Československu a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz.
Člen klubu Obyčajných poukázal aj na skutočnosť, že okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V rokoch 1968-1969 utieklo z krajiny viac ako 70.000 občanov a v období následnej tzv. normalizácie utekalo priemerne 5000 občanov ročne. "Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200.000 ľudí," poznamenal Budaj.
Podľa jeho slov posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil východnú hranicu Slovenska.
Na Slovensku máme v súčasnosti päť štátnych sviatkov, desať dní pracovného pokoja a 17 pamätných dní.
Hnutiu OĽaNO-NOVA neprešla ani snaha o zmenu Ústavy SR, ktorou chceli znížiť kvórum potrebné pre platnosť referenda. Súčasných 50 percent chceli znížiť na 20 percent. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je podľa hnutia žiaduce aj z dôvodu, že štandardné politické strany v NR SR nechránia verejný záujem, ale iné záujmy.
Pamätným dňom mal byť 21. august - "Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968" a 21. jún - "Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991". "Týmito dvoma dňami je vymedzených 23 rokov okupácie," uviedol Budaj.
Poslanec pripomína, že išlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Československu a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz.
Člen klubu Obyčajných poukázal aj na skutočnosť, že okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V rokoch 1968-1969 utieklo z krajiny viac ako 70.000 občanov a v období následnej tzv. normalizácie utekalo priemerne 5000 občanov ročne. "Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200.000 ľudí," poznamenal Budaj.
Podľa jeho slov posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil východnú hranicu Slovenska.
Na Slovensku máme v súčasnosti päť štátnych sviatkov, desať dní pracovného pokoja a 17 pamätných dní.
Hnutiu OĽaNO-NOVA neprešla ani snaha o zmenu Ústavy SR, ktorou chceli znížiť kvórum potrebné pre platnosť referenda. Súčasných 50 percent chceli znížiť na 20 percent. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je podľa hnutia žiaduce aj z dôvodu, že štandardné politické strany v NR SR nechránia verejný záujem, ale iné záujmy.