Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Bratislave sa na začiatku týždňa stretli odporcovia aj priaznivci reformy národných parkov.
Autor TASR
Bratislava 27. augusta (TASR) – Na stiahnutie reformy národných parkov, ktorou sa majú štátne pozemky previesť pod ochranárov, nie je dôvod. Pre TASR to uviedli predkladatelia návrhu zo všetkých koaličných strán. Na začiatku týždňa k stiahnutiu novely o ochrane prírody vyzvalo Združenie miest a obcí.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) hovorí, že stiahnutie reformy nie je v hre. Riešiť sa budú pozmeňujúce návrhy novely. „Sú tam niektoré ustanovenia, voči ktorým máme výhrady," uviedol.
Podľa Karahutu chcú zmeniť plánovaný prechod všetkých chránených území a národných parkov pod správu Štátnej ochrany prírody SR, čo vníma ako problém. Zdôrazňuje, že treba technickú a legislatívnu prípravu. „Z pohľadu človeka z vidieka ide o významnú zmenu od roku 1989. Prevod pozemkov je zložitý proces a bude trvať veľa rokov," skonštatoval Karahuta.
Novela zákona o ochrane prírody prešla aj riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Poslanec Jaromír Šíbl (OĽANO) tvrdí, že pripomienky nemajú taký charakter, aby museli návrh stiahnuť z rokovania parlamentu. „Nie je našim záujmom robiť reformu národných parkov tak, aby vzbudzovala odpor verejnosti. Obyvatelia by mali byť prví, ktorí budú z reformy profitovať," povedal pre TASR.
V prípade výzvy zo strany ZMOS vidí priestor na hľadanie riešení, ktoré budú pre nich akceptovateľné. „Do druhého čítania ešte máme čas na vysvetľovanie problémov a môžeme to vyriešiť aj pomocou pozmeňovacích návrhov," dodal Šíbl.
Prevod pozemkov a zmeny v národných parkoch nesmú byť podľa poslankyne Anny Zemnovej (SaS) strašiakom. Príklady zo zahraničia ukazujú, že spoločné riadenie v národných parkoch prináša rozvoj regiónov a budú v nich pracovať profesionáli, ochranári aj lesníci. Envirorezort musí celý proces transformácie vysvetľovať, aby nedošlo k skresľovaniu informácii, myslí si Zemanová. „Celý problém je v nedostatku dôvery v štátne inštitúcie, ktorý sme zdedili od predchádzajúcich vlád," podotkla.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) podporuje dialóg, ktorý novelu sprecizuje a objasní jej význam. „Otázku maximálnej ochrany a jednotnej správy národných parkov však považujem za zásadnú a zodpovednú voči budúcim generáciám, ktorým by sme mali mať všetci vôľu zanechať prírodné bohatstvo v čo najlepšom možnom stave," poznamenala.
Poslanci parlamentu by mali o novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej súčasťou je reforma národných parkov, hlasovať v septembri. O reforme viedol envirorezort sériu diskusií po celom Slovensku. Na začiatku augusta sa uskutočnilo posledné rokovanie o budúcnosti národných parkov vo Svite. To sprevádzali protesty niekoľkých desiatok nespokojných ľudí. V Bratislave sa na začiatku týždňa stretli odporcovia aj priaznivci reformy národných parkov. Lesníci aj poľovníci žiadali, aby prevod pozemkov riešila vládna a nie poslanecká novela.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) hovorí, že stiahnutie reformy nie je v hre. Riešiť sa budú pozmeňujúce návrhy novely. „Sú tam niektoré ustanovenia, voči ktorým máme výhrady," uviedol.
Podľa Karahutu chcú zmeniť plánovaný prechod všetkých chránených území a národných parkov pod správu Štátnej ochrany prírody SR, čo vníma ako problém. Zdôrazňuje, že treba technickú a legislatívnu prípravu. „Z pohľadu človeka z vidieka ide o významnú zmenu od roku 1989. Prevod pozemkov je zložitý proces a bude trvať veľa rokov," skonštatoval Karahuta.
Novela zákona o ochrane prírody prešla aj riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Poslanec Jaromír Šíbl (OĽANO) tvrdí, že pripomienky nemajú taký charakter, aby museli návrh stiahnuť z rokovania parlamentu. „Nie je našim záujmom robiť reformu národných parkov tak, aby vzbudzovala odpor verejnosti. Obyvatelia by mali byť prví, ktorí budú z reformy profitovať," povedal pre TASR.
V prípade výzvy zo strany ZMOS vidí priestor na hľadanie riešení, ktoré budú pre nich akceptovateľné. „Do druhého čítania ešte máme čas na vysvetľovanie problémov a môžeme to vyriešiť aj pomocou pozmeňovacích návrhov," dodal Šíbl.
Prevod pozemkov a zmeny v národných parkoch nesmú byť podľa poslankyne Anny Zemnovej (SaS) strašiakom. Príklady zo zahraničia ukazujú, že spoločné riadenie v národných parkoch prináša rozvoj regiónov a budú v nich pracovať profesionáli, ochranári aj lesníci. Envirorezort musí celý proces transformácie vysvetľovať, aby nedošlo k skresľovaniu informácii, myslí si Zemanová. „Celý problém je v nedostatku dôvery v štátne inštitúcie, ktorý sme zdedili od predchádzajúcich vlád," podotkla.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) podporuje dialóg, ktorý novelu sprecizuje a objasní jej význam. „Otázku maximálnej ochrany a jednotnej správy národných parkov však považujem za zásadnú a zodpovednú voči budúcim generáciám, ktorým by sme mali mať všetci vôľu zanechať prírodné bohatstvo v čo najlepšom možnom stave," poznamenala.
Poslanci parlamentu by mali o novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej súčasťou je reforma národných parkov, hlasovať v septembri. O reforme viedol envirorezort sériu diskusií po celom Slovensku. Na začiatku augusta sa uskutočnilo posledné rokovanie o budúcnosti národných parkov vo Svite. To sprevádzali protesty niekoľkých desiatok nespokojných ľudí. V Bratislave sa na začiatku týždňa stretli odporcovia aj priaznivci reformy národných parkov. Lesníci aj poľovníci žiadali, aby prevod pozemkov riešila vládna a nie poslanecká novela.
