Na aktuálnej schôdzi sa očakáva ešte napríklad diskusia o novele vysokoškolského zákona, ktorá má umožniť odoberanie titulov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. novembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR sa zhodli, že násilie v regióne Náhorný Karabach treba odsúdiť. Predseda európskeho výboru NR SR Tomáš Valášek (Za ľudí) v pléne predložil zmeny v uznesení, ktoré by mala snemovňa v tejto súvislosti prijať. Tie podľa neho reflektujú na vývoj situácie v regióne, ako aj na diskusiu s ostatnými poslancami. Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) zdôraznil, že parlament by mal jasnejšie poukázať na vinníkov a odsúdiť agresiu Azerbajdžanu. Uznesenie označil za alibistické. Valášek nesúhlasil. Zdôraznil potrebu diplomatického riešenia, aby sa predišlo podpore násilia z ktorejkoľvek strany. Poukázal aj na prebiehajúce mierové rokovania.
Parlament by mal uznesením v novom znení vyjadriť znepokojenie nad správami o bombardovaní oblastí obývaných civilistami, ako aj sústrasť rodinám. Mal by odsúdiť ozbrojené akcie a násilie v oblasti Náhorného Karabachu a okolitých častiach regiónu. Uznesením by mal parlament požiadať zainteresované strany, aby ukončili paľbu, ako aj vyjadriť podporu Minskej skupiny OBSE o dosiahnutie politického riešenia konfliktu, aby sa Arménsko a Azerbajdžan zapojili do rokovaní.
"Táto vojna neprebieha niekde na opačnom konci zemegule. Arménsko a Azerbajdžan sú priamo na hraniciach Európy, sú súčasťou nášho politického sveta," zdôraznil Valášek s tým, že obe krajiny sú súčasťou OBSE a ďalších partnerských skupín EÚ aj NATO. Dôvod na reakciu NR SR vidí aj v povahe konfliktu. "To, čo sa tam deje, nie je nejaká malá prestrelka, nedorozumenie, ale vojna," podotkol. Priblížil, že na najväčšie mesto regiónu denne padajú delostrelecké granáty a poukázal na množstvo strát na životoch. Na výhrady niektorých poslancov k diplomatickému zneniu uznesenia, ktoré nepomenuje priamo vinníkov, reagoval tým, že ukazovanie prstom by v tomto čase mohlo dať dôvod jednej strane na pokračovanie v násilí.
Poslanec Marián Kéry (Smer-SD) reagoval tým, že každý súdny človek musí odsúdiť takýto konflikt medzi krajinami. Zmeny v uznesení uvítal. "V prvom rade musíme mať ambíciu, aby sa spor vyriešil diplomatickou cestou. Ale kocky sú hodené a nebude to také jednoduché," poznamenal s tým, že treba povedať aj to, kto konflikt vyvolal.
Blaha síce ocenil zmeny v uznesení, no namieta jeho alibizmus. Vyzval parlament, aby nabral odvahu a odsúdil agresiu Azerbajdžanu podobne, ako to v minulosti urobil pri genocíde Arménov zo strany Turecka. "Postavme sa za našich arménskych bratov," uviedol v pléne. Do uznesenia chce doplniť napríklad vyjadrenie, že NR SR so znepokojením vníma informácie o prítomností islamistických džihádistov v regióne a že vyzýva Turecko, aby prestalo podporovať azerbajdžanský konflikt. Navrhuje tiež priame odsúdenie "vojenského azerbajdžanského útoku proti arménskemu obyvateľstvu".
S Blahom nesúhlasila napríklad ani poslankyňa Lucia Drábiková (OĽANO). Nemyslí si, že je úlohou NR SR povedať, ktorí predstavitelia sú zodpovední za udalosti v regióne. Podobne to vidí šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO). Potrebné je podľa neho hľadať možnosti, ako zastaviť paľbu v regióne. Súhlasí, že konfliktu treba venovať náležitú pozornosť. Podľa neho začína prerastať do extrému. "Priamo sa útočí na civilistov na oboch stranách," dodal s tým, že cieľom ich návrhu je upriamiť pozornosť a vyzvať strany konfliktu, aby si sadli za stôl a začali rokovať. Vyjadril znepokojnenie zo situácie aj vzhľadom na viacero neúspešných pokusov o prímerie.
Parlament by mal uznesením v novom znení vyjadriť znepokojenie nad správami o bombardovaní oblastí obývaných civilistami, ako aj sústrasť rodinám. Mal by odsúdiť ozbrojené akcie a násilie v oblasti Náhorného Karabachu a okolitých častiach regiónu. Uznesením by mal parlament požiadať zainteresované strany, aby ukončili paľbu, ako aj vyjadriť podporu Minskej skupiny OBSE o dosiahnutie politického riešenia konfliktu, aby sa Arménsko a Azerbajdžan zapojili do rokovaní.
"Táto vojna neprebieha niekde na opačnom konci zemegule. Arménsko a Azerbajdžan sú priamo na hraniciach Európy, sú súčasťou nášho politického sveta," zdôraznil Valášek s tým, že obe krajiny sú súčasťou OBSE a ďalších partnerských skupín EÚ aj NATO. Dôvod na reakciu NR SR vidí aj v povahe konfliktu. "To, čo sa tam deje, nie je nejaká malá prestrelka, nedorozumenie, ale vojna," podotkol. Priblížil, že na najväčšie mesto regiónu denne padajú delostrelecké granáty a poukázal na množstvo strát na životoch. Na výhrady niektorých poslancov k diplomatickému zneniu uznesenia, ktoré nepomenuje priamo vinníkov, reagoval tým, že ukazovanie prstom by v tomto čase mohlo dať dôvod jednej strane na pokračovanie v násilí.
Poslanec Marián Kéry (Smer-SD) reagoval tým, že každý súdny človek musí odsúdiť takýto konflikt medzi krajinami. Zmeny v uznesení uvítal. "V prvom rade musíme mať ambíciu, aby sa spor vyriešil diplomatickou cestou. Ale kocky sú hodené a nebude to také jednoduché," poznamenal s tým, že treba povedať aj to, kto konflikt vyvolal.
Blaha síce ocenil zmeny v uznesení, no namieta jeho alibizmus. Vyzval parlament, aby nabral odvahu a odsúdil agresiu Azerbajdžanu podobne, ako to v minulosti urobil pri genocíde Arménov zo strany Turecka. "Postavme sa za našich arménskych bratov," uviedol v pléne. Do uznesenia chce doplniť napríklad vyjadrenie, že NR SR so znepokojením vníma informácie o prítomností islamistických džihádistov v regióne a že vyzýva Turecko, aby prestalo podporovať azerbajdžanský konflikt. Navrhuje tiež priame odsúdenie "vojenského azerbajdžanského útoku proti arménskemu obyvateľstvu".
S Blahom nesúhlasila napríklad ani poslankyňa Lucia Drábiková (OĽANO). Nemyslí si, že je úlohou NR SR povedať, ktorí predstavitelia sú zodpovední za udalosti v regióne. Podobne to vidí šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO). Potrebné je podľa neho hľadať možnosti, ako zastaviť paľbu v regióne. Súhlasí, že konfliktu treba venovať náležitú pozornosť. Podľa neho začína prerastať do extrému. "Priamo sa útočí na civilistov na oboch stranách," dodal s tým, že cieľom ich návrhu je upriamiť pozornosť a vyzvať strany konfliktu, aby si sadli za stôl a začali rokovať. Vyjadril znepokojnenie zo situácie aj vzhľadom na viacero neúspešných pokusov o prímerie.