Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže reaguje aj na situáciu s plánovanou sanáciou skládky v bratislavskej Vrakuni.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Poslanci Národnej rady SR opäť rokujú o novele zákona, ktorá má umožniť štátu vyvlastňovať súkromné pozemky, na ktorých sa nachádzajú environmentálne záťaže a ich majitelia nesúhlasia s ich odstránením. Návrh z dielne ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) je v druhom čítaní a parlament o ňom rokuje v zrýchlenom režime.
O novele rokuje na začiatku šiesteho rokovacieho dňa 26. schôdze parlamentu iba hŕstka poslancov. Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá vedie schôdzu, poukázala na začiatku dňa na sneženie, ktoré v Bratislave komplikuje dopravu. Na diaľku pozdravila primátora Iva Nesrovnala a skonštatovala, že nedokáže pochopiť, ako môže byť v hlavnom meste taká zlá dopravná situácia, keď sa vopred vedelo, že bude dnes husto snežiť.
Sólymos na začiatku rokovacieho dňa zopakoval, že naliehavosť prijatia tejto úpravy vyplýva z akútnej potreby riešenia environmentálnych záťaží. Novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže reaguje aj na situáciu s plánovanou sanáciou skládky v bratislavskej Vrakuni, kde je problém pri stavebnom konaní pri troch pozemkoch. "Myslím si, že neexistuje väčší verejný záujem, ako je sanácia skládky nebezpečného odpadu," povedal nedávno Sólymos pre TASR. Prípadom vrakunskej skládky argumentuje ministerstvo aj potrebu zrýchleného legislatívneho konania.
Ministerstvo chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona. Jeho súčasné znenie umožňuje len nútené obmedzenie vlastníckych práv. Ako však poukazuje envirorezort, sanácia envirozáťaže nie je dočasná činnosť, ale trvalá, keďže ide o stavebné činnosti. Nepriamo preto právnu normu novelizuje zákonom o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Pokiaľ legislatívnu zmenu odobrí parlament a prezident, platiť by mala od marca.
"Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác," vysvetlil v materiáli envirorezort.
O novele rokuje na začiatku šiesteho rokovacieho dňa 26. schôdze parlamentu iba hŕstka poslancov. Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá vedie schôdzu, poukázala na začiatku dňa na sneženie, ktoré v Bratislave komplikuje dopravu. Na diaľku pozdravila primátora Iva Nesrovnala a skonštatovala, že nedokáže pochopiť, ako môže byť v hlavnom meste taká zlá dopravná situácia, keď sa vopred vedelo, že bude dnes husto snežiť.
Sólymos na začiatku rokovacieho dňa zopakoval, že naliehavosť prijatia tejto úpravy vyplýva z akútnej potreby riešenia environmentálnych záťaží. Novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže reaguje aj na situáciu s plánovanou sanáciou skládky v bratislavskej Vrakuni, kde je problém pri stavebnom konaní pri troch pozemkoch. "Myslím si, že neexistuje väčší verejný záujem, ako je sanácia skládky nebezpečného odpadu," povedal nedávno Sólymos pre TASR. Prípadom vrakunskej skládky argumentuje ministerstvo aj potrebu zrýchleného legislatívneho konania.
Ministerstvo chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona. Jeho súčasné znenie umožňuje len nútené obmedzenie vlastníckych práv. Ako však poukazuje envirorezort, sanácia envirozáťaže nie je dočasná činnosť, ale trvalá, keďže ide o stavebné činnosti. Nepriamo preto právnu normu novelizuje zákonom o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Pokiaľ legislatívnu zmenu odobrí parlament a prezident, platiť by mala od marca.
"Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác," vysvetlil v materiáli envirorezort.
