Bratislava 3. septembra (TASR) – Poslanci Národnej rady SR sa v utorok 5. septembra zídu na prvom riadnom poprázdninovom rokovaní. Čaká na nich 90 bodov, medzi ktorými sú aj nedoriešené otázky z predchádzajúcej schôdze. Mali by sa vrátiť k návrhu na uvoľnenie dlhovej brzdy, k voľbe člena Súdnej rady, ktorá je pre koalíciu problematická, ako aj ku kritizovanej koaličnej novele zákona o pamäti národa.

Na programe 19. schôdze je aj veľa vládnych návrhov. Parlamentný týždeň má ešte doplniť mimoriadna chôdza, na ktorej chce opozícia odvolávať ministra práce Jána Richtera (Smer-SD). Problémy s ním má aj SNS. Zatiaľ oficiálne nepovedala, že podporí jeho odvolanie.

Tému dlhovej brzdy priniesli do parlamentu koaliční poslanci. Chcú zaviazať ministerstvá dopravy a financií, aby pre parlamentný finančný výbor pripravili do 15. októbra podklady, na základe ktorých výbor pripraví novelu ústavného zákona o dlhovej brzde. Odôvodňujú to potrebou získať finančné prostriedky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Na uvoľnenie brzdy potrebujú pomoc opozície, keďže ide o ústavnú zmenu, na ktorú treba aspoň 90 hlasov. Opozícia uvoľnenie neschvaľuje, proti bola aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Voľba člena Súdnej rady je pre koalíciu problematická kvôli nominácii štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej. Navrhol ju Smer-SD, za ktorý aj kandidovala v parlamentných voľbách. Šéfka rezortu justície Lucia Žitňanská (Most-Híd) vyhlásila, že s Jankovskej kandidatúrou nemôže súhlasiť. Žitňanská dlhodobo presadzuje, aby bola Súdna rada čo najviac oslobodená od politických vplyvov. Pred letom sa hovorilo aj o možnosti Žitňanskej demisie, ak by Jankovská do Súdnej rady prešla. Mala sa hľadať dohoda. Tú ešte oficiálne koalícia neoznámila.

Na programe je aj novela zákona o pamäti národa, proti ktorej vystupuje Ústav pamäti národa (ÚPN), opozícia aj verejnosť. Koalícia ňou chce dosiahnuť, aby súčasný šéf ústavu Ondrej Krajňák skončil vo funkcii 15. októbra 2017. Ostane však členom správnej rady, a to do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený. Po novom má byť štatutárom ÚPN správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda. Podľa predkladateľov bude nový model riadenia efektívnejší a transparentný.

Parlament by mal definitívne rozhodnúť o niekoľkých vládnych aj poslaneckých návrhoch. Napríklad o sérii opatrení, ktorými chce štát motivovať súkromných investorov, aby stavali nájomné byty či o štátnych cenách, ktoré by po novom mali udeľovať aj predseda vlády a predseda parlamentu. Plénum čaká aj množstvo nových vládnych návrhov, ktoré má posunúť do ďalšieho legislatívneho procesu.

Sériu zmien v daniach má minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Prináša nové daňové zvýhodnenie pri úveroch na financovanie bývania, ale aj vyššiu daň pri benzíne a nafte, ak neobsahujú bioetanolovú zložku. Minister práce Richter navrhuje viaczdrojové financovanie sociálnych služieb či jasle dostupné aj pre deti nepracujúcich rodičov. Šéf zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru-SD) chce znížiť finančné náklady pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby, tiež doladiť pravidlá pri vyberaní poplatkov. Za nepovolené hrozí vysokými sankciami.

Na rad príde aj nový zákon o obetiach trestných činov od ministerky Žitňanskej. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) prináša novelu zákona o odpadoch, ktorá má odbremeniť menších podnikateľov a živnostníkov, aj novelu, podľa ktorej budú musieť verejnoprávne médiá informovať ľudí o znečistenom ovzduší. Šéfka agrorezortu Gabriela Matečná (nom. SNS) zas chce zlepšiť ochranu podzemných vôd. Opozícia prichádza z viacerými zmenami školských zákonov či pravidiel v sociálnej oblasti.