Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parlament má na aktuálnej schôdzi na programe tri novely z dielne ministerstva školstva.
Autor TASR
Bratislava 11. septembra (TASR) - Opozičné PS kritizuje viaceré legislatívne zmeny z dielne ministerstva školstva, ktoré má na programe Národná rada (NR) SR. Hnutie vyčíta ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas-SD), že nepripravuje zákaz desegregácie a že viaceré zmeny nie sú systémové. PS však oceňuje novelu, ktorou sa zmení financovanie materských škôl (MŠ).
Poslankyňa Ingrid Kosová (PS) si myslí, že desegregácia sa nerieši správne. "Hrozí, že výsledkom legislatívnych úprav bude transformácia už existujúcich segregovaných škôl na národnostné. Po novom totiž bude stačiť, aby škola vyučovala v rómskom jazyku a už bude možné meniť status na národnostnú," povedala na tlačovej konferencii s tým, že nestačí len vymeniť tabuľu na bežnej segregovanej škole za národnostnú. Táto zmena môže podľa nej naraziť na kritiku Európskej komisie a môže urýchliť pozastavenie eurofondov na Slovensko. Minister by sa podľa poslankyne mal sústrediť skôr na prípravu legislatívneho zámeru zákazu desegregácie.
PS oceňuje zmenu vo financovaní MŠ, ktoré majú byť po novom financované zo štátneho rozpočtu. "Je to zároveň signál, že vláda si uvedomuje význam predprimárneho vzdelávania a garantuje jeho udržateľnosť a rozvoj," pripomenula Viera Kalmárová (PS). "Je na škodu veci, že sa ministerstvu nepodarilo vyrokovať nový model financovania školských klubov detí," dodala s tým, že ďalší záväzok z plánu obnovy, teda legislatívne nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky, nie je urobený "tak elegantne ako financovanie MŠ".
Kalmárová súhlasí aj s ideou zákazu mobilov na školách, no nepovažuje to za ucelené riešenie. "Rieši situáciu žiakov v školách do 15 rokov ale žiakov stredných škôl nerieši," povedala s tým, že učitelia na stredných školách nemajú legislatívnu oporu na reguláciu mobilov.
Tina Gažovičová (PS) upozornila na tzv. kompenzačný príspevok, ktorý už sa vypláca v podobe regionálneho príspevku. "Aktuálnou novelou, o ktorej sa na tejto schôdzi rokuje v parlamente, sa zavádza do zákona o pedagogických zamestnancoch. Teda tento kompenzačný príspevok dostanú vždy iba niektorí učitelia, napríklad na základe mesta, v ktorom učia," povedala. Formulácia v zákone je podľa nej taká vágna, že umožňuje prideľovanie peňazí, "akokoľvek si ministerstvo zmyslí". Lepším riešením by podľa nej bol tzv. platový automat a predvídateľné systematické navyšovanie platov v školstve.
Parlament má na aktuálnej schôdzi na programe tri novely z dielne ministerstva školstva. Novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení už posunuli poslanci do druhého čítania. MŠ by podľa nej mali byť od budúceho roka financované zo štátneho rozpočtu. Návrh prináša aj úpravy súvisiace so zmenou definície národnostného školstva. V novele zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa okrem iného zavádza kompenzačný príspevok v rámci starostlivosti o pedagogických a odborných zamestnancov. Treťou zmenou je návrh zákona o vzdelávaní dospelých.
Poslankyňa Ingrid Kosová (PS) si myslí, že desegregácia sa nerieši správne. "Hrozí, že výsledkom legislatívnych úprav bude transformácia už existujúcich segregovaných škôl na národnostné. Po novom totiž bude stačiť, aby škola vyučovala v rómskom jazyku a už bude možné meniť status na národnostnú," povedala na tlačovej konferencii s tým, že nestačí len vymeniť tabuľu na bežnej segregovanej škole za národnostnú. Táto zmena môže podľa nej naraziť na kritiku Európskej komisie a môže urýchliť pozastavenie eurofondov na Slovensko. Minister by sa podľa poslankyne mal sústrediť skôr na prípravu legislatívneho zámeru zákazu desegregácie.
PS oceňuje zmenu vo financovaní MŠ, ktoré majú byť po novom financované zo štátneho rozpočtu. "Je to zároveň signál, že vláda si uvedomuje význam predprimárneho vzdelávania a garantuje jeho udržateľnosť a rozvoj," pripomenula Viera Kalmárová (PS). "Je na škodu veci, že sa ministerstvu nepodarilo vyrokovať nový model financovania školských klubov detí," dodala s tým, že ďalší záväzok z plánu obnovy, teda legislatívne nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky, nie je urobený "tak elegantne ako financovanie MŠ".
Kalmárová súhlasí aj s ideou zákazu mobilov na školách, no nepovažuje to za ucelené riešenie. "Rieši situáciu žiakov v školách do 15 rokov ale žiakov stredných škôl nerieši," povedala s tým, že učitelia na stredných školách nemajú legislatívnu oporu na reguláciu mobilov.
Tina Gažovičová (PS) upozornila na tzv. kompenzačný príspevok, ktorý už sa vypláca v podobe regionálneho príspevku. "Aktuálnou novelou, o ktorej sa na tejto schôdzi rokuje v parlamente, sa zavádza do zákona o pedagogických zamestnancoch. Teda tento kompenzačný príspevok dostanú vždy iba niektorí učitelia, napríklad na základe mesta, v ktorom učia," povedala. Formulácia v zákone je podľa nej taká vágna, že umožňuje prideľovanie peňazí, "akokoľvek si ministerstvo zmyslí". Lepším riešením by podľa nej bol tzv. platový automat a predvídateľné systematické navyšovanie platov v školstve.
Parlament má na aktuálnej schôdzi na programe tri novely z dielne ministerstva školstva. Novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení už posunuli poslanci do druhého čítania. MŠ by podľa nej mali byť od budúceho roka financované zo štátneho rozpočtu. Návrh prináša aj úpravy súvisiace so zmenou definície národnostného školstva. V novele zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa okrem iného zavádza kompenzačný príspevok v rámci starostlivosti o pedagogických a odborných zamestnancov. Treťou zmenou je návrh zákona o vzdelávaní dospelých.
