Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Slovensko

Rokovací poriadok Národnej rady by sa mal meniť

Ilustračné foto. Foto: TASR - Jakub Kotian

V parlamente je zatiaľ novela rokovacieho poriadku, ktorá rieši online rokovanie výborov počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu.

Bratislava 17. apríla (TASR) – Strana SaS avizuje prípravu návrhov na zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR. Jeho novelizáciu má na starosti pracovná skupina, ktorú vedie predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO). Voči návrhom SaS nemá výhrady. Predpokladá, že nová legislatíva by sa mohla do parlamentu predložiť v septembri s účinnosťou od nového roka 2022. Týkať by sa podľa Vetráka mala napríklad sprísnenia pravidiel pre posudzovanie skráteného legislatívneho konania a predkladania tzv. prílepkov k zákonom.

SaS chce napríklad zrušiť návrhy, ktoré presadil bývalý predseda NR SR Andrej Danko. "Opätovné umožnenie poslancom používať pri rozprave grafy či tabuľky by mohlo len dopomôcť názorne oprieť svoje vystúpenia o fakty a dáta. Taktiež by bolo prospešné, ak by sa mohol aj predsedajúci prihlásiť do faktických poznámok," uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) navrhuje, aby sa pri Hodine otázok žrebovali prvé dve otázky spomedzi tých, ktoré položili opoziční poslanci. Za dôležité tiež považuje, aby voľbu verejných funkcionárov a kandidátov na verejných funkcionárov v NR SR vždy predchádzalo verejné vypočutie kandidátov. "Navyše chceme zaviesť aj možnosť podávania návrhov zákonov elektronickou formou či povinnosť prekladať k návrhom konsolidované znenie," dodal.

SaS chce tiež predĺžiť pripomienkové konanie poslaneckých návrhov zákonov na 60 dní. Za dôležitejšie Vetrák považuje zakotvenie 30-dňovej lehoty na posúdenie predložených pozmeňujúcich návrhov poslancov či sprísnenie pravidiel pre posudzovanie skráteného legislatívneho konania a predkladania tzv. prílepkov k zákonom. "V súčasnosti sa totiž stáva, že na posúdenie vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní alebo pozmeňujúceho návrhu majú poslanci len niekoľko hodín, čo prakticky znamená, že nevedia efektívne ovplyvniť výslednú podobu predloženého legislatívneho návrhu, ktorý sa neskôr môže ukázať ako protiústavný alebo minimálne vrátený prezidentkou SR na opätovné prerokovanie v parlamente," ozrejmil šéf ústavnoprávneho výboru.

Členmi pracovnej skupiny sú zástupcovia všetkých parlamentných strán. Novelizáciu rokovacieho poriadku by chcel Vetrák prekonzultovať aj so zástupcami mimovládnych organizácií. Vetrák povedal, že v rámci novely by mal byť už "vyobstarávaný" aj nový konferenčný a rokovací systém parlamentu a systém na sledovanie legislatívneho procesu, čo si vyžiada nemalé finančné prostriedky. "Tie bude potrebné vyčleniť v štátnom rozpočte v prospech Kancelárie NR SR," doplnil.

V parlamente je zatiaľ novela rokovacieho poriadku, ktorá rieši online rokovanie výborov počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Poslanci majú o nej definitívne rozhodnúť na májovej schôdzi NR SR.