Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z lex atentát sa má tiež vypustiť časť, ktorá hovorila o tom, že kto by nezaplatil pokutu v priestupkovom konaní, mal byť postihovaný cez trestný čin marenia úradného rozhodnutia.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - V balíku zákonov lex atentát dôjde v druhom čítaní k zmenám. Informoval o tom poslanec Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD), ktorý podal pozmeňujúce návrhy na rokovaní parlamentného výboru. Má sa vypustiť hrozba sankcie pre obec, pokiaľ by došlo na zhromaždení k incidentu, na ktorý obec upozornila vopred polícia. Má sa tiež vypustiť časť, ktorá hovorí o povinnosti prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa v online priestore vyjadrujú vulgárne.
"Neexistuje dnes argument, že obce budú konať v nejakej obave a budú zakazovať verejné zhromaždenia, aby sa vyhli sankcii. To v zákone podľa tohto pozmeňujúceho návrhu nebude," skonštatoval Gašpar na piatkovej tlačovej konferencii.
Z lex atentát sa má tiež vypustiť časť, ktorá hovorila o tom, že kto by nezaplatil pokutu v priestupkovom konaní, mal byť postihovaný cez trestný čin marenia úradného rozhodnutia.
Vypúšťa sa tiež časť, ktorá riešila povinnosť prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa vyjadrujú vulgárne v online priestore. Zároveň vyradili právo polície požadovať k priestupku metadáta.
Gašpar zdôraznil, že v prípadoch, keď ľudia šíria v online priestore výroky, ktoré môžu byť trestným činom, napríklad výrokom schvaľujú iný trestný čin, bude prevádzkovateľ naďalej poskytovať metadáta o identite páchateľov.
Lex atentát chce zamedziť aj protestom pred obydliami. Pokiaľ sa však bude konať zhromaždenie na námestiach či v parkoch, ktoré sú v blízkostí obydlí, budú sa môcť podľa Gašpara konať.
Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter avizoval, že na jeseň majú predložiť ďalší návrh - lex atentát 2. Gašpar zdôraznil, že zmyslom návrhu je chrániť zhromaždenia. "Viac ísť proti tým, ktorí ho chcú narušiť," povedal. Odmieta, že by chcel Smer-SD zakazovať zhromaždenia.
Balík zákonov lex atentát má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zaviesť má zákaz zhromaždení v okruhu od sídla prezidenta SR, vlády SR, Ústavného súdu SR či všeobecného súdu. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia.
Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
"Neexistuje dnes argument, že obce budú konať v nejakej obave a budú zakazovať verejné zhromaždenia, aby sa vyhli sankcii. To v zákone podľa tohto pozmeňujúceho návrhu nebude," skonštatoval Gašpar na piatkovej tlačovej konferencii.
Z lex atentát sa má tiež vypustiť časť, ktorá hovorila o tom, že kto by nezaplatil pokutu v priestupkovom konaní, mal byť postihovaný cez trestný čin marenia úradného rozhodnutia.
Vypúšťa sa tiež časť, ktorá riešila povinnosť prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa vyjadrujú vulgárne v online priestore. Zároveň vyradili právo polície požadovať k priestupku metadáta.
Gašpar zdôraznil, že v prípadoch, keď ľudia šíria v online priestore výroky, ktoré môžu byť trestným činom, napríklad výrokom schvaľujú iný trestný čin, bude prevádzkovateľ naďalej poskytovať metadáta o identite páchateľov.
Lex atentát chce zamedziť aj protestom pred obydliami. Pokiaľ sa však bude konať zhromaždenie na námestiach či v parkoch, ktoré sú v blízkostí obydlí, budú sa môcť podľa Gašpara konať.
Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter avizoval, že na jeseň majú predložiť ďalší návrh - lex atentát 2. Gašpar zdôraznil, že zmyslom návrhu je chrániť zhromaždenia. "Viac ísť proti tým, ktorí ho chcú narušiť," povedal. Odmieta, že by chcel Smer-SD zakazovať zhromaždenia.
Balík zákonov lex atentát má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zaviesť má zákaz zhromaždení v okruhu od sídla prezidenta SR, vlády SR, Ústavného súdu SR či všeobecného súdu. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia.
Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
