Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje parlament.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) – Informácie o zmene klímy, jej dosahoch a o príprave nových opatrení prináša Správa o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej dopadov v podmienkach SR. Vypracovalo ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR po prerokovaní petície iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odobril správu a odporučil parlamentu zobrať ju na vedomie. Pre TASR to potvrdil predseda výboru Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
„Cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné kľúčové informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na Slovenskú republiku, ako aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach," konštatuje ministerstvo.
Karahuta doplnil, že je tejto správe rád. MŽP v správe podľa neho konkrétne informuje o klimatických cieľoch, adaptácii na zmenu klímy, nízkouhlíkovej stratégii, avizuje aj prijatie klimatickej legislatívy.
V roku 2021 by malo ministerstvo životného prostredia začať pracovať na aktualizácii nízkouhlíkovej stratégie SR. Envirorezort tiež v súčasnosti pripravuje akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy, ktorý bude implementačným dokumentom národnej stratégie, ako vyplýva zo správy. Do konca roka by na rokovanie vlády malo MŽP predložiť aj návrh koncepcie vodnej politiky.
„SR plánuje skoncipovať aj vlastný klimatický predpis (zákon), na ktorom sa začne intenzívnejšie pracovať v roku 2021," uvádza sa v správe. Envirorezort má pripraviť novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. MŽP by tiež malo spolupracovať s ministerstvom hospodárstva v kritériách trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny.
Momentálne sa za súčinnosti viacerých rezortov pripravujú návrhy nových zákonov o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré majú nahradiť zastaraný stavebný zákon. MŽP považuje za vhodné, aby sa pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie venovala pozornosť adaptačným opatreniam.
Zlepšiť by sa podľa správy mala aj prevencia rizík a odolnosti voči katastrofám. Podporiť by sa mali vodozádržné opatrenia, preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, hydrogeologický prieskum, sanácia budov, tvorba adaptačných stratégií a aktualizácia plánov manažmentu povodňového rizika.
Za dôležitú správa považuje aj ochranu biotopov a druhov, najmä v sústave 2000, podporu biodiverzity, ochrany a obnovy ekosystémov. Podporiť by sa mali nízkoemisné zóny, parkovacie politiky v mestách, cyklistická doprava v mestách a opatrenia na bezpečnosť cestujúcich.
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spustila petíciu Za klímu, za budúcnosť koncom septembra. Žiada v nej poslancov parlamentu, aby vyhlásili klimatickú núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chce, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť. Posledným bodom petície je žiadosť, aby vláda podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov Európskej únie.
Výbor pre životné prostredie odobril v decembri uznesenie o prerokovaní klimatickej petície v pléne. Klimatickú petíciu podpísalo viac ako 120 000 ľudí. Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje parlament.
Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odobril správu a odporučil parlamentu zobrať ju na vedomie. Pre TASR to potvrdil predseda výboru Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
„Cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné kľúčové informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na Slovenskú republiku, ako aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach," konštatuje ministerstvo.
Karahuta doplnil, že je tejto správe rád. MŽP v správe podľa neho konkrétne informuje o klimatických cieľoch, adaptácii na zmenu klímy, nízkouhlíkovej stratégii, avizuje aj prijatie klimatickej legislatívy.
V roku 2021 by malo ministerstvo životného prostredia začať pracovať na aktualizácii nízkouhlíkovej stratégie SR. Envirorezort tiež v súčasnosti pripravuje akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy, ktorý bude implementačným dokumentom národnej stratégie, ako vyplýva zo správy. Do konca roka by na rokovanie vlády malo MŽP predložiť aj návrh koncepcie vodnej politiky.
„SR plánuje skoncipovať aj vlastný klimatický predpis (zákon), na ktorom sa začne intenzívnejšie pracovať v roku 2021," uvádza sa v správe. Envirorezort má pripraviť novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. MŽP by tiež malo spolupracovať s ministerstvom hospodárstva v kritériách trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny.
Momentálne sa za súčinnosti viacerých rezortov pripravujú návrhy nových zákonov o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré majú nahradiť zastaraný stavebný zákon. MŽP považuje za vhodné, aby sa pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie venovala pozornosť adaptačným opatreniam.
Zlepšiť by sa podľa správy mala aj prevencia rizík a odolnosti voči katastrofám. Podporiť by sa mali vodozádržné opatrenia, preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, hydrogeologický prieskum, sanácia budov, tvorba adaptačných stratégií a aktualizácia plánov manažmentu povodňového rizika.
Za dôležitú správa považuje aj ochranu biotopov a druhov, najmä v sústave 2000, podporu biodiverzity, ochrany a obnovy ekosystémov. Podporiť by sa mali nízkoemisné zóny, parkovacie politiky v mestách, cyklistická doprava v mestách a opatrenia na bezpečnosť cestujúcich.
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spustila petíciu Za klímu, za budúcnosť koncom septembra. Žiada v nej poslancov parlamentu, aby vyhlásili klimatickú núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chce, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť. Posledným bodom petície je žiadosť, aby vláda podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov Európskej únie.
Výbor pre životné prostredie odobril v decembri uznesenie o prerokovaní klimatickej petície v pléne. Klimatickú petíciu podpísalo viac ako 120 000 ľudí. Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje parlament.