Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci kládli ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, ako aj riaditeľovi SIS otázky súvisiace s témou justície, prokuratúry či korupčných káuz.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) – Dezinformačná kampaň, extrémizmus, hybridné hrozby či ochrana kyberpriestoru. Aj tomu sa venovali správy o činnosti Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby za rok 2019, ktoré poslanci Národnej rady SR prerokovali v piatok počas neverejného režimu. Vyplýva to z vyjadrení niektorých poslancov. Šéf SIS Vladimír Pčolinský zároveň prisľúbil, že budúci rok má byť správa konkrétnejšia. Zákonodarcovia sa počas rokovania pýtali aj na otázky súvisiace s témou justície, prokuratúry či korupčných káuz.
„Obe správy potvrdili, že tu prebieha aktívna dezinformačná kampaň pod taktovkou Ruska a najnovšie aj Číny," skonštatoval pre TASR predseda výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí). Ocenil, že sa o kampani začína hovoriť aj verejne, napríklad zo strany ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS).
„V bezpečnostných kruhoch je to už dlhšie známy fakt, ale pokiaľ bol predsedom parlamentu šéf SNS priamo spriaznený s Moskvou a predsedom vlády Robert Fico, vláda strkala hlavu do piesku," podotkol.
Zaujímavé zistenia sa podľa predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (OĽANO) týkali napríklad tzv. vplyvových aktivít spravodajských služieb cudzích mocností na Slovensku, extrémizmu či korupcie. Správy hovorili aj o pôsobení polovojenských skupín na Slovensku.
„Išlo o správy, ktoré hodnotili činnosť spravodajských služieb za rok 2019, ktoré spadajú ešte pod činnosť predošlej vlády aj predošlých riaditeľov, napríklad hovoríme o pánovi Balciarovi," skonštatoval Krúpa pre TASR.
Poslanci kládli ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽANO), ako aj riaditeľovi SIS otázky súvisiace s témou justície, prokuratúry či korupčných káuz. „Len toto sú veci, ktoré sa prelínajú, ale neboli v takomto rozmere vyšetrované v roku 2019, ako sú riešené v roku 2020," skonštatoval pre TASR. „Viem si predstaviť, že tieto správy budú o rok oveľa šťavnatejšie a zaujímavejšie," povedal.
Keďže išlo o vyhradené materiály s najnižším stupňom utajenia, správy neboli tak podrobné, dodal Krúpa. „Ale bola tam požiadavka, aby tieto správy do budúcnosti mali trochu viac detailov, aby boli rozpracované tak, aby mali aj verejnú, aj utajovanú časť, aby sa tým mohla lepšie oboznámiť aj verejnosť," dodal.
Podľa podpredsedu brannobezpečnostného výboru Petra Pčolinského (Sme rodina) šéf SIS poslancom prisľúbil, že budúci rok bude správa konkrétnejšia.
„Doteraz sa správy niesli skôr v štatistickom duchu, máme prísľub, že budú konkrétnejšie," povedal pre TASR. Potvrdil tiež, že správy i otázky poslancov sa týkali aj medializovaných káuz. Správy sa podľa neho venovali témam terorizmu, extrémizmu, zahraničnej i domácej politike, či ekonomickej trestnej činnosti.
Exministerka vnútra a poslankyňa Denisa Saková (nezaradená) pre TASR uviedla, že obe inštitúcie svoju činnosť operatívne prispôsobili výzvam, ktoré počas roka 2019 priniesli udalosti v Európe a vo svete. „Pozitívne by som hodnotila najmä ich činnosti v oblasti migračnej politiky, hybridných hrozieb a ochrane kyberpriestoru. Efektívne spolupracovali s Policajným zborom pri viacerých udalostiach," priblížila.
„Obe správy potvrdili, že tu prebieha aktívna dezinformačná kampaň pod taktovkou Ruska a najnovšie aj Číny," skonštatoval pre TASR predseda výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí). Ocenil, že sa o kampani začína hovoriť aj verejne, napríklad zo strany ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS).
„V bezpečnostných kruhoch je to už dlhšie známy fakt, ale pokiaľ bol predsedom parlamentu šéf SNS priamo spriaznený s Moskvou a predsedom vlády Robert Fico, vláda strkala hlavu do piesku," podotkol.
Zaujímavé zistenia sa podľa predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (OĽANO) týkali napríklad tzv. vplyvových aktivít spravodajských služieb cudzích mocností na Slovensku, extrémizmu či korupcie. Správy hovorili aj o pôsobení polovojenských skupín na Slovensku.
„Išlo o správy, ktoré hodnotili činnosť spravodajských služieb za rok 2019, ktoré spadajú ešte pod činnosť predošlej vlády aj predošlých riaditeľov, napríklad hovoríme o pánovi Balciarovi," skonštatoval Krúpa pre TASR.
Poslanci kládli ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽANO), ako aj riaditeľovi SIS otázky súvisiace s témou justície, prokuratúry či korupčných káuz. „Len toto sú veci, ktoré sa prelínajú, ale neboli v takomto rozmere vyšetrované v roku 2019, ako sú riešené v roku 2020," skonštatoval pre TASR. „Viem si predstaviť, že tieto správy budú o rok oveľa šťavnatejšie a zaujímavejšie," povedal.
Keďže išlo o vyhradené materiály s najnižším stupňom utajenia, správy neboli tak podrobné, dodal Krúpa. „Ale bola tam požiadavka, aby tieto správy do budúcnosti mali trochu viac detailov, aby boli rozpracované tak, aby mali aj verejnú, aj utajovanú časť, aby sa tým mohla lepšie oboznámiť aj verejnosť," dodal.
Podľa podpredsedu brannobezpečnostného výboru Petra Pčolinského (Sme rodina) šéf SIS poslancom prisľúbil, že budúci rok bude správa konkrétnejšia.
„Doteraz sa správy niesli skôr v štatistickom duchu, máme prísľub, že budú konkrétnejšie," povedal pre TASR. Potvrdil tiež, že správy i otázky poslancov sa týkali aj medializovaných káuz. Správy sa podľa neho venovali témam terorizmu, extrémizmu, zahraničnej i domácej politike, či ekonomickej trestnej činnosti.
Exministerka vnútra a poslankyňa Denisa Saková (nezaradená) pre TASR uviedla, že obe inštitúcie svoju činnosť operatívne prispôsobili výzvam, ktoré počas roka 2019 priniesli udalosti v Európe a vo svete. „Pozitívne by som hodnotila najmä ich činnosti v oblasti migračnej politiky, hybridných hrozieb a ochrane kyberpriestoru. Efektívne spolupracovali s Policajným zborom pri viacerých udalostiach," priblížila.
