Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Balík zákonov má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. júna (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili piaty rokovací deň 15. schôdze diskusiou o tzv. lex atentát. Po vicepremiérovi Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) a predsedovi brannobezpečnostného výboru Tiborovi Gašparovi (Smer-SD) v pléne vystúpili dvaja opoziční poslanci Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) a Jaroslav Spišiak (PS).
Kaliňák skonštatoval, že po atentáte na premiéra už nič nebude ako predtým, v legislatíve vidí priestor na zmeny. Návrh na poskytovanie ochrany širšiemu okruhu osôb zdôvodnil snahou vyhnúť sa subjektívnemu posudzovaniu pri prideľovaní ochrany. Čo sa týka renty, návrh považuje za odstupňovaný tým, že pri prezidentovi je renta po jednom období, pri premiéroch to bude po dvoch. Úprava zhromažďovacieho práva podľa neho priamo reaguje na atentát, má tiež prispieť k deeskalácii situácie na niektorých typoch zhromaždení. "Ústava garantuje právo na pokojné zhromaždenie," zdôraznil s tým, že to musí polícia aj zabezpečiť. Zopakoval, že protesty pred obydliami nie sú v záujme demokracie a má sa protestovať pred úradmi či inštitúciami, nie pred domami. Je ochotný vypočuť si návrhy na vylepšenie.
Gašpar vyhlásil, že zámerom legislatívy nie je nijakým spôsobom obmedziť právo na zhromažďovanie, ale prispieť k bezpečnosti. Viaceré ustanovenia balíka podľa neho len spresňujú súčasné platné zákony. Pripúšťa diskusiu o zmenách. Avizoval tiež pozmeňujúci návrh. Témou je podľa neho ešte ustanovenie o možnosti udeliť pokuty obciam. Návrh na doživotný plat pre viacnásobných premiérov označil za politické rozhodnutie. Odmieta, že by bolo ekonomicky náročné. Podľa svojich slov by nemal problém zahlasovať za návrh aj v samostatnom zákone.
Grendel je presvedčený, že navrhované zmeny zákona by nezabránili atentátu a rovnako nepomôžu predchádzať podobným činom ani do budúcnosti. Obzvlášť to podľa neho platí na priznanie doživotného platu premiérovi. Útokom, aký sa stal v Handlovej, možno podľa neho zabrániť len veľmi ťažko. "Na zníženie rizika postačujú aj súčasné zákony," myslí si Grendel. Za rozhodujúce považuje, či sa pravidlami dôsledne riadia všetci, na ktorých sa vzťahujú. Viaceré navrhované úpravy podľa neho môžu prispieť k celkovej bezpečnosti. Nesúhlasí však so skráteným legislatívnym konaním.
Poslanec Jaroslav Spišiak z opozičného PS upozornil na viaceré nepresnosti, respektíve málo špecifikované ustanovenia v návrhu zákona, napríklad v časti týkajúcej sa práva na zhromažďovanie. Legislatívu treba ho podľa neho upraviť tak, aby nikto nemohol pochybovať, že účelom je zlepšiť veci.
V stredu (19. 6.) otvoria poslanci rokovací deň piatimi vládnymi návrhmi. Začať by mali novelou zákona o verejnom obstarávaní a e-Governmente. Následne sa vrátia k balíku zákonov, tzv. lex atentát.
Do diskusie k tzv. lex atentát sa v utorok podvečer prihlásilo 11 rečníkov písomne. Návrh vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je aktuálne v prvom čítaní, poslanci sa mu venujú v zrýchlenom režime. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny. Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.
Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude množné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.
Tzv. lex atentát, balík zákonov predložených po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD), prerokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V utorok to odobrili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Balík zákonov má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.
Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
Kaliňák skonštatoval, že po atentáte na premiéra už nič nebude ako predtým, v legislatíve vidí priestor na zmeny. Návrh na poskytovanie ochrany širšiemu okruhu osôb zdôvodnil snahou vyhnúť sa subjektívnemu posudzovaniu pri prideľovaní ochrany. Čo sa týka renty, návrh považuje za odstupňovaný tým, že pri prezidentovi je renta po jednom období, pri premiéroch to bude po dvoch. Úprava zhromažďovacieho práva podľa neho priamo reaguje na atentát, má tiež prispieť k deeskalácii situácie na niektorých typoch zhromaždení. "Ústava garantuje právo na pokojné zhromaždenie," zdôraznil s tým, že to musí polícia aj zabezpečiť. Zopakoval, že protesty pred obydliami nie sú v záujme demokracie a má sa protestovať pred úradmi či inštitúciami, nie pred domami. Je ochotný vypočuť si návrhy na vylepšenie.
Gašpar vyhlásil, že zámerom legislatívy nie je nijakým spôsobom obmedziť právo na zhromažďovanie, ale prispieť k bezpečnosti. Viaceré ustanovenia balíka podľa neho len spresňujú súčasné platné zákony. Pripúšťa diskusiu o zmenách. Avizoval tiež pozmeňujúci návrh. Témou je podľa neho ešte ustanovenie o možnosti udeliť pokuty obciam. Návrh na doživotný plat pre viacnásobných premiérov označil za politické rozhodnutie. Odmieta, že by bolo ekonomicky náročné. Podľa svojich slov by nemal problém zahlasovať za návrh aj v samostatnom zákone.
Grendel je presvedčený, že navrhované zmeny zákona by nezabránili atentátu a rovnako nepomôžu predchádzať podobným činom ani do budúcnosti. Obzvlášť to podľa neho platí na priznanie doživotného platu premiérovi. Útokom, aký sa stal v Handlovej, možno podľa neho zabrániť len veľmi ťažko. "Na zníženie rizika postačujú aj súčasné zákony," myslí si Grendel. Za rozhodujúce považuje, či sa pravidlami dôsledne riadia všetci, na ktorých sa vzťahujú. Viaceré navrhované úpravy podľa neho môžu prispieť k celkovej bezpečnosti. Nesúhlasí však so skráteným legislatívnym konaním.
Poslanec Jaroslav Spišiak z opozičného PS upozornil na viaceré nepresnosti, respektíve málo špecifikované ustanovenia v návrhu zákona, napríklad v časti týkajúcej sa práva na zhromažďovanie. Legislatívu treba ho podľa neho upraviť tak, aby nikto nemohol pochybovať, že účelom je zlepšiť veci.
V stredu (19. 6.) otvoria poslanci rokovací deň piatimi vládnymi návrhmi. Začať by mali novelou zákona o verejnom obstarávaní a e-Governmente. Následne sa vrátia k balíku zákonov, tzv. lex atentát.
Do diskusie k lex atentát sa prihlásilo 11 rečníkov
Do diskusie k tzv. lex atentát sa v utorok podvečer prihlásilo 11 rečníkov písomne. Návrh vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je aktuálne v prvom čítaní, poslanci sa mu venujú v zrýchlenom režime. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny. Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.
Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude množné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.
Tzv. lex atentát prerokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní
Tzv. lex atentát, balík zákonov predložených po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD), prerokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V utorok to odobrili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Prečítajte si aj: Koalícia trvá na dôvodnosti zrýchleného prijatia tzv. lex atentát
Balík zákonov má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.
Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
