Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Túto povinnosť majú v súčasnosti zamestnávatelia bez ohľadu na kategóriu rizikovosti práce ich pracovníkov.
Autor TASR
Bratislava 3. októbra (TASR) - Zamestnávateľom by sa mali znížiť finančné náklady pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby. Po novom by ju pre väčšinu zamestnancov nemuseli zaobstarať trvalým zmluvným vzťahom tak ako doteraz. Vyplýva z návrhu novely zákona o ochrane a podpore verejného zdravia, ktorý dnes schválili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR a odporučili právnu normu podporiť aj na októbrovom zasadnutí pléna.
Táto zmena je jedným z 34 opatrení, ktoré majú na Slovensku zjednodušiť podnikanie. Povinnosť zabezpečiť zdravotnú pracovnú službu majú v súčasnosti zamestnávatelia bez ohľadu na kategóriu rizikovosti práce ich pracovníkov. Tie sú štyri. Zmeny žiadali zamestnávatelia a podnikatelia. "Je to aj záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sme sa zaviazali, že chceme skvalitniť podnikateľské prostredie. Zamestnávatelia prvej a druhej kategórie zamestnancov boli v súčasnosti trochu viac administratívne zaťažení," vysvetlil minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD).
Posúdiť zdravotné riziko budú musieť zamestnávatelia pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov, tretej alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok. Zdravotné riziko sa v prípade prvej kategórie bude na pracovisku posudzovať jednorazovo a pri zmenách v pracovných rizikách - netýka sa to zamestnávateľov, ktorí majú posúdené zdravotné riziko pred účinnosťou návrhu tohto zákona.
Zmeny, ktoré sa dotknú prvej a druhej kategórie, sa týkajú 90 až 95 percent všetkých zamestnancov, priblížil Drucker. Očakáva preto, že zamestnávateľom sa výrazne "odľahčí". Verí však, že sa zároveň podarí udržať kvalita požiadaviek na kontrolu podmienok. "Predovšetkým musíme chrániť zamestnancov, aby nedošlo z titulu pracovnej činnosti k zdravotným problémom," doplnil Drucker. Prioritou kontroly orgánov sa majú stať nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou, ale posudky o riziku.
Novela zákona takisto ruší vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. "Nemajú dostatočné odborné vzdelanie na vykonávanie identifikácie a posudzovania zdravotných rizík pri práci v súvislosti so zdravím, teda s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou," píše sa v materiáli.
Zmeny týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby chceli v parlamente presadiť aj opoziční poslanci zo strany SaS. Boli však neúspešní, keďže parlament ich návrh novely odmietol. Poslanci navrhovali zrušiť povinnosť firiem uskutočňovať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie ju navrhovali zachovať. Tiež chceli vypustiť zo zákona ustanovenia týkajúce sa minimálneho časového rozsahu pracovnej zdravotnej služby.
Táto zmena je jedným z 34 opatrení, ktoré majú na Slovensku zjednodušiť podnikanie. Povinnosť zabezpečiť zdravotnú pracovnú službu majú v súčasnosti zamestnávatelia bez ohľadu na kategóriu rizikovosti práce ich pracovníkov. Tie sú štyri. Zmeny žiadali zamestnávatelia a podnikatelia. "Je to aj záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sme sa zaviazali, že chceme skvalitniť podnikateľské prostredie. Zamestnávatelia prvej a druhej kategórie zamestnancov boli v súčasnosti trochu viac administratívne zaťažení," vysvetlil minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD).
Posúdiť zdravotné riziko budú musieť zamestnávatelia pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov, tretej alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok. Zdravotné riziko sa v prípade prvej kategórie bude na pracovisku posudzovať jednorazovo a pri zmenách v pracovných rizikách - netýka sa to zamestnávateľov, ktorí majú posúdené zdravotné riziko pred účinnosťou návrhu tohto zákona.
Zmeny, ktoré sa dotknú prvej a druhej kategórie, sa týkajú 90 až 95 percent všetkých zamestnancov, priblížil Drucker. Očakáva preto, že zamestnávateľom sa výrazne "odľahčí". Verí však, že sa zároveň podarí udržať kvalita požiadaviek na kontrolu podmienok. "Predovšetkým musíme chrániť zamestnancov, aby nedošlo z titulu pracovnej činnosti k zdravotným problémom," doplnil Drucker. Prioritou kontroly orgánov sa majú stať nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou, ale posudky o riziku.
Novela zákona takisto ruší vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. "Nemajú dostatočné odborné vzdelanie na vykonávanie identifikácie a posudzovania zdravotných rizík pri práci v súvislosti so zdravím, teda s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou," píše sa v materiáli.
Zmeny týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby chceli v parlamente presadiť aj opoziční poslanci zo strany SaS. Boli však neúspešní, keďže parlament ich návrh novely odmietol. Poslanci navrhovali zrušiť povinnosť firiem uskutočňovať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie ju navrhovali zachovať. Tiež chceli vypustiť zo zákona ustanovenia týkajúce sa minimálneho časového rozsahu pracovnej zdravotnej služby.
