Bratislava 13. júna (TASR) - Parlament schválil legislatívne zmeny, ktoré majú pomôcť riešiť situáciu s fungovaním ambulantných pohotovostí od júla. Služby, o ktoré nemá nikto záujem, majú lekári slúžiť povinne na základe rozpisu samosprávnych krajov. Za službu dostanú menej peňazí ako tí, ktorí sa prihlásia dobrovoľne. Poslanci odobrili pozmeňujúci návrh parlamentného výboru pre zdravotníctvo k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

"V tých bodoch, na ktoré sa vo výberovom konaní neprihlásil žiadny záujemca, budú poverení organizátori s tým, že im bude VÚC rozpisovať všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí v nich budú povinne slúžiť. Tiež do 22.00 h a za odmenu deväť eur na hodinu," vysvetlila pre TASR hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Lekári, ktorí sa na služby prihlásia dobrovoľne, majú garantovaných minimálne 12 eur na hodinu. Šéfka rezortu Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) to zdôvodňuje tým, že to má lekárov motivovať prestúpiť do výkonu na dobrovoľnej báze. V súčasnosti majú lekári garantovanú iba minimálnu mzdu. Nájsť lekárov do služieb má pomôcť aj ďalšia zmena. Organizátor bude môcť zároveň do služieb osloviť okrem všeobecných lekárov aj lekárov z internistických odborov, ktorí majú aspoň trojročnú prax v nemocnici.

Právna norma prináša aj zmeny v rezidentskom programe, ako aj obmedzenie používania amalgámových plomb. Zubári by podľa neho mali začať tento rok postupne obmedzovať používanie amalgámových plomb. Od prvého júla sa nebudú môcť používať na ošetrenie mliečnych zubov, zubov tehotných či dojčiacich žien a zubov detí mladších ako 15 rokov. Niektorých prípadov sa táto povinnosť týkať nebude.

Obmedzenie používania amalgámu s obsahom ortuti v zubných ambulanciách vyplýva pre zubárov z nariadenia, ktoré schválil vlani europarlament. Takéto plomby by sa mali prestať používať do roku 2030. Zubný amalgám má byť totiž jedným z hlavných zdrojov znečistenia životného prostredia ortuťou.

Novela zákona upravuje aj rezidentský program. Cez ten dopĺňa rezort zdravotníctva počty chýbajúcich lekárov, snaží sa ich dostať aj do menej atraktívnych oblastí. V priebehu tohto roka sa doň budú môcť zaradiť okrem všeobecných lekárov aj ďalšie špecializačné odbory – detskí psychiatri, odborníci na urgentnú medicínu a anestéziológovia.

Po novom by si rezidenta ešte pred vstupom do programu uviedol samosprávny kraj, v ktorom bude po skončení štúdia pôsobiť. Ten mu následne pomôže pri hľadaní obvodu, v ktorom bude po ukončení rezidentského štúdia poskytovať zdravotnú starostlivosť. Každý rezident bude musieť v období siedmich rokov po skončení štúdia minimálne päť rokov pracovať ako lekár v špecializácii, ktorú vďaka programu získal.

Poslanci, naopak, odmietli pozmeňujúci návrh opozičnej poslankyne Eleny Červeňákovej (OĽaNO), ktorá chcela zmeniť názov "sestra" na "registrovaná sestra" a zvýšiť platy sestier. "Súčasný nedostatok sestier je do značnej miery spôsobený nedostatočným odmeňovaním spravidla kvalifikovanejších a skúsenejších sestier a pôrodných asistentiek," argumentovala poslankyňa. Zmenu názvu sestra na registrovaná sestra odôvodňovala odporúčaním Európskej federácie sestier.

Plénum posunulo tiež do druhého čítania právnu úpravu posudzovania možných nových drog. Rezort zdravotníctva navrhuje zrušiť šesťročnú lehotu, ktorú odborníci majú na posúdenie látok, ktoré môžu byť novými drogami. Budú mať tak na takýto krok viac času. Ako poukázalo ministerstvo, na Slovensku nie je referenčné laboratórium, ktoré by sa komplexne zaoberalo skúmaním drog. Zmenu prináša novela zákona o omamných a psychotropných látkach.