Bratislava 7. februára (TASR) - Preklad podaní a dôkazov v regionálnom alebo menšinovom jazyku v správnom súdnom konaní a civilnom súdnom konaní by mal zabezpečovať súd. Trovy prekladu a tlmočenia by mal hradiť štát. Navrhujú to poslanci Mosta-Híd Gábor Gál, Elemér Jakab, Péter Vörös a Tibor Bastrnák v novelách zákonov o Správnom súdnom poriadku a Civilnom sporovom poriadku, ktoré dnes plénum NR SR posunulo do druhého čítania.

Návrhy sa vzťahujú na používanie jazykov, ktoré Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálne alebo menšinové jazyky. Ide o jazyk bulharský, poľský, český, maďarský, chorvátsky, nemecký, rómsky, ukrajinský a rusínsky.

Koaliční poslanci pripomínajú, že dnes platné zákony upravujú postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prerokúvaní a rozhodovaní sporov. Trovy dnes hradia samotní účastníci, ktorí pred súdom konajú v inom ako štátnom jazyku. Do 30. júna 2016 pritom účastníkom konania zabezpečoval právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, a trovy spojené s prekladom a tlmočením hradil štát. To sa však zmenilo do dnešnej podoby novými kódexmi z dielne ešte minulej vlády. Most-Híd to mieni napraviť.

Na problém ešte vlani v októbri upozornila mimoparlamentná SMK. Strana vtedy hovorila o nedodržiavaní práva používať v občianskom súdnom konaní materinský jazyk bez podmienok. SMK pripomínala, že Slovensko sa k tomuto zaviazalo podpisom Jazykovej charty Rady Európy v roku 2002.

Podľa SMK sa tiež krajina zaviazala, že v týchto konaniach príslušníci národnostných menšín môžu podať dôkazy vo svojom materinskom jazyku a výdavky súvisiace s prekladom má platiť štát. To však podľa podpredsedníčky SMK Ildikó Kőrösi už neplatí po tom, čo prišli tri nové kódexy - Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.

Fungovanie policajných staníc podľa odporúčaní J. Dubovcovej neprešlo

Spôsob zadržiavania osôb na policajných staniciach sa nateraz nebude meniť tak, ako to v mimoriadnej správe odporučila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Tá kritizovala umiestňovanie zadržaných do priestorov, ktoré nie sú celami. Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR chceli preto zákon o Policajnom zbore SR zmeniť tak, aby sa táto prax skončila. Právnu normu však dnes parlament nepodporil.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Mimoriadna správa Dubovcovej sa zaoberala prieskumom z roku 2015, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia. Ombudsmanka zistila, že polícia má vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Nejde však o cely policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Ide zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby. Podľa Dubovcovej je zadržiavanie osôb v týchto "kobkách" nelegálne a svojvoľné.

Poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský (obaja SaS), Viera Dubačová (OĽaNO-NOVA) a Zuzana Zimenová (nezaradená) preto navrhovali stanoviť minimálne požiadavky na vybavenie ciel policajného zaistenia. Zadržaným mal byť podľa nich zabezpečený prístup k pitnej vode a k toaletám a mali mať možnosť v prípade potreby privolať príslušníka policajného zboru.

V novele tiež chceli upraviť možnosť umiestňovania osôb v iných priestoroch ako v celách. Poslanci totiž uznávajú, že nie všetky policajné útvary disponujú celami policajného zaistenia a aj v tých, ktoré ich majú, môže byť plno. Pre takéto situácie navrhovali v zákone upraviť možnosť umiestňovania osôb do iných priestorov ako ciel. Malo to však byť výnimočné opatrenie realizované len na nevyhnutne potrebný čas. A aj takéto priestory mali rovnako ako cely spĺňať minimálne podmienky z hľadiska vybavenia, zabezpečenia realizácie základných hygienických potrieb a možnosti privolania policajta.

Poslanci chceli zároveň minimalizovať spútavanie či bitky zadržaných. Do zákona preto navrhovali doplniť jednoznačné ustanovenie, že donucovacie prostriedky možno použiť iba v čase, keď trvajú dôvody pre ich použitie.

Parlament sa Dubovcovej správou zaoberal na jeseň, koaličná väčšina však odmietla dokument vziať na vedomie. Za správu hlasovalo len 39 poslancov, nepodporili ju poslanci Smeru-SD, SNS, ĽSNS a väčšina Mosta-Híd. Neprešiel ani opozičný návrh, aby parlament nad situáciou vyjadril znepokojenie a požiadal ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) o nápravu a predloženie Správy o zabezpečení dodržiavania zákonného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody policajnými orgánmi.

Kaliňák už skôr povedal, že vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, ale nie sú celami policajného zaistenia, sa nachádzajú na takmer každom obvodnom policajnom oddelení. "Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré však nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania," podotkol.

Jeho ministerstvo uviedlo, že v roku 2013 navštívil policajné útvary Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Podľa rezortu existenciu samotných priestorov nenamietal, dal však isté odporúčania, v zmysle ktorých vydal policajný prezident Tibor Gašpar príslušné rozkazy.

R. Raši neuspel, zmena rozhodovania o mestských častiach Košíc nebude

Foto: TASR - František Iván

Presun rozhodovania o samosprávnom usporiadaní v meste Košice z celoštátnej úrovne na samosprávne orgány v Košiciach sa nekoná. Poslanci NR SR dnes nepodporili návrh primátora tohto mesta a poslanca Smeru-SD Richarda Rašiho a novelu zastavili už v prvom čítaní. Pri hlasovaní sa totiž zdržali viacerí poslanci z koaličného Mosta-Híd a opozícia zmenu nepodporila.

Raši tvrdil, že tento zákon dáva možnosť zrealizovať takúto zmenu rok pred komunálnymi voľbami. "Preto platí - teraz alebo možno už nikdy. Verím, že sa nám to v záujme všetkých Košičanov podarí a využijeme historickú šancu zredukovať počet mestských častí. Ušetríme tak nemalé finančné prostriedky, ktoré budeme môcť využiť na ďalší rozvoj mesta," povedal.

Podľa jeho slov majú Košice v tomto roku jedinečnú príležitosť vyriešiť problém, ktorý pretrváva v meste už viac ako 20 rokov. Je ním neúmerne vysoký počet mestských častí, ktorý znamená pre toto mesto a jeho obyvateľov náklady na platy 22 starostov, na odmeny poslancov a kontrolórov 22 miestnych zastupiteľstiev a náklady na prevádzku 22 miestnych úradov. Náklady na chod mestských častí dosahujú ročne približne osem miliónov eur.

Aktuálny zákon hovorí, že ktorákoľvek mestská časť môže referendom zablokovať redukciu počtu mestských častí, ktorú by schválilo košické mestské zastupiteľstvo. "Novela zákona o Košiciach nestanovuje priamo zredukovaný počet mestských častí, ale navrhuje demokratický spôsob ich redukcie založený na tom, že orgány samosprávy samy navrhnú novú organizáciu samosprávy v meste," vysvetľovala hovorkyňa Košíc Linda Šnajdárová.

Novela mala zmeniť situáciu v tom, že kompetencia rozhodovať o usporiadaní bude prenesená na orgány mesta – Mestské zastupiteľstvo v Košiciach a Radu starostov. Mestské časti mali stratiť oprávnenie zablokovať takéto rozhodnutia.