Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príspevok na rekreáciu by mali zamestnávatelia poskytovať zamestnancov vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) – Rekreačné poukazy, ktoré navrhujú poslanci vládnej strany SNS, budú platiť nielen pre súkromnú sféru, ale aj pre štátnu. V závere druhého rokovacieho dňa 34. schôdze Národnej rady (NR) SR to uviedol predseda parlamentu a SNS Andrej Danko.
"Podarilo sa presadiť, že budú platiť aj pre štátnu sféru," konštatoval Danko v rámci rozpravy k návrhu novely zákona o podpore cestovného ruchu, ktorým sa majú zaviesť rekreačné poukazy do praxe. Toto opatrenie môže podľa šéfa parlamentu pomôcť domácemu cestovnému ruchu, predovšetkým malým penziónom, či zariadeniam v turizme.
Príspevok na rekreáciu by mali zamestnávatelia poskytovať zamestnancov vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 a viac eur ročne, zamestnávateľ mu prispeje maximálnou sumou 275 eur. Ak zamestnanec vynaloží na dovolenku nižšiu sumu, zamestnávateľ mu na ňu poskytne príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov.
Poukaz by mali poskytovať zamestnávatelia nad 50 zamestnancov a nárok naň by mal mať zamestnanec, ktorý vo firme pracuje aspoň 12 mesiacov. Danko zároveň zdôraznil, že tento príspevok zamestnávateľa bude oslobodený od daní a odvodov. "Verím, že časom budú tieto dovolenkové poukazy brané ako samozrejmosť," doplnil Danko.
Návrh na zavedenie rekreačných poukazov však ostro kritizovali predstavitelia opozície. Podľa Jany Kiššovej zo SaS nejde o nič iné, len o lacný marketingový ťah vládnej strany. Je to podľa jej slov nesystémové a nespravodlivé opatrenie. "Spôsobuje výrazný zásah do podnikateľského prostredia," zdôraznila Kiššová.
Zároveň namietala, že v návrhu nie sú vyčíslené reálne dosahy na podnikateľské prostredie. Konkrétne mala na mysli zamestnávateľov, ktorí budú musieť rekreačné poukazy zamestnancom poskytovať. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) doplnil, že SNS si robí takto propagandu, ale zaplatiť to majú zamestnávatelia. Zároveň kritizoval, že sa takto dávajú peniaze do jedného konkrétneho odvetvia.
Povinné zavedenie týchto poukážok sa nepáči aj Eduardovi Hegerovi (OĽaNO). "Ideme niekoho do niečoho tlačiť," zdôraznil. To je podľa poslanca vstup na veľmi nebezpečné územie. Argumentoval tým, že mnohé firmy robia takéto či podobné opatrenia dobrovoľne.
Naopak, za návrh sa postavil napríklad poslanec SNS Jaroslav Paška. Podľa neho nejde o lacný marketingový ťah, ale o prispôsobenie sa štandardom v rámci Európskej únie. Viaceré krajiny podľa jeho slov takéto opatrenie majú. "Pretože nie všetci zamestnávatelia sú schopní starať sa o svojich zamestnancov," dodal.
Jeho kolega zo strany Štefan Zelník vníma toto opatrenie predovšetkým z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva. Verí, že rekreačné poukážky prispejú k tomu, že u ľudí naštartujú zdravý spôsob života.
V diskusii o tomto bode programu bude plénum parlamentu pokračovať vo štvrtok 13. septembra. Následne na poslancov čakajú ďalšie neprerokované body, na rad by mala prísť aj pravidelná štvrtková Hodina otázok.
"Podarilo sa presadiť, že budú platiť aj pre štátnu sféru," konštatoval Danko v rámci rozpravy k návrhu novely zákona o podpore cestovného ruchu, ktorým sa majú zaviesť rekreačné poukazy do praxe. Toto opatrenie môže podľa šéfa parlamentu pomôcť domácemu cestovnému ruchu, predovšetkým malým penziónom, či zariadeniam v turizme.
Príspevok na rekreáciu by mali zamestnávatelia poskytovať zamestnancov vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 a viac eur ročne, zamestnávateľ mu prispeje maximálnou sumou 275 eur. Ak zamestnanec vynaloží na dovolenku nižšiu sumu, zamestnávateľ mu na ňu poskytne príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov.
Poukaz by mali poskytovať zamestnávatelia nad 50 zamestnancov a nárok naň by mal mať zamestnanec, ktorý vo firme pracuje aspoň 12 mesiacov. Danko zároveň zdôraznil, že tento príspevok zamestnávateľa bude oslobodený od daní a odvodov. "Verím, že časom budú tieto dovolenkové poukazy brané ako samozrejmosť," doplnil Danko.
Návrh na zavedenie rekreačných poukazov však ostro kritizovali predstavitelia opozície. Podľa Jany Kiššovej zo SaS nejde o nič iné, len o lacný marketingový ťah vládnej strany. Je to podľa jej slov nesystémové a nespravodlivé opatrenie. "Spôsobuje výrazný zásah do podnikateľského prostredia," zdôraznila Kiššová.
Zároveň namietala, že v návrhu nie sú vyčíslené reálne dosahy na podnikateľské prostredie. Konkrétne mala na mysli zamestnávateľov, ktorí budú musieť rekreačné poukazy zamestnancom poskytovať. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) doplnil, že SNS si robí takto propagandu, ale zaplatiť to majú zamestnávatelia. Zároveň kritizoval, že sa takto dávajú peniaze do jedného konkrétneho odvetvia.
Povinné zavedenie týchto poukážok sa nepáči aj Eduardovi Hegerovi (OĽaNO). "Ideme niekoho do niečoho tlačiť," zdôraznil. To je podľa poslanca vstup na veľmi nebezpečné územie. Argumentoval tým, že mnohé firmy robia takéto či podobné opatrenia dobrovoľne.
Naopak, za návrh sa postavil napríklad poslanec SNS Jaroslav Paška. Podľa neho nejde o lacný marketingový ťah, ale o prispôsobenie sa štandardom v rámci Európskej únie. Viaceré krajiny podľa jeho slov takéto opatrenie majú. "Pretože nie všetci zamestnávatelia sú schopní starať sa o svojich zamestnancov," dodal.
Jeho kolega zo strany Štefan Zelník vníma toto opatrenie predovšetkým z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva. Verí, že rekreačné poukážky prispejú k tomu, že u ľudí naštartujú zdravý spôsob života.
V diskusii o tomto bode programu bude plénum parlamentu pokračovať vo štvrtok 13. septembra. Následne na poslancov čakajú ďalšie neprerokované body, na rad by mala prísť aj pravidelná štvrtková Hodina otázok.
