Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa mal byť podľa návrhu koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj nedbanlivostného konania.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - Na Slovensku sa nezavedie hmotná zodpovednosť verejných činiteľov. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dielne poslancov OĽANO.
Poslanci chceli zaviesť funkčný mechanizmus "trestania" prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Zo 128 prítomných návrh podporilo 54 poslancov, proti bolo 27 a zdržalo sa 45 poslancov. Novelu podporili len poslanci OĽANO a niekoľkí nezaradení poslanci, ako aj Ján Podmanický zo Smeru-SD a Romana Tabák zo Sme rodina.
Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa mal byť podľa návrhu koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj nedbanlivostného konania.
Za jediný možný dôvod vyvinenia sa, tzv. exkulpácie, navrhovali poslanci prípad, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, "pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom".
Novou legislatívou sa mal definovať pojem verejný činiteľ. Uplatniť nárok na náhradu škody mohol podľa návrhu štát alebo územná samospráva. Podmienkou malo byť právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku. Iniciovať konanie malo byť z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo územnej samosprávy by konal generálny prokurátor.
Poslanci chceli zaviesť funkčný mechanizmus "trestania" prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Zo 128 prítomných návrh podporilo 54 poslancov, proti bolo 27 a zdržalo sa 45 poslancov. Novelu podporili len poslanci OĽANO a niekoľkí nezaradení poslanci, ako aj Ján Podmanický zo Smeru-SD a Romana Tabák zo Sme rodina.
Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa mal byť podľa návrhu koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj nedbanlivostného konania.
Za jediný možný dôvod vyvinenia sa, tzv. exkulpácie, navrhovali poslanci prípad, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, "pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom".
Novou legislatívou sa mal definovať pojem verejný činiteľ. Uplatniť nárok na náhradu škody mohol podľa návrhu štát alebo územná samospráva. Podmienkou malo byť právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku. Iniciovať konanie malo byť z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo územnej samosprávy by konal generálny prokurátor.