Bratislava 17. septembra (TASR) - Procesy súvisiace s hodnotením vplyvov na životné prostredie sa zefektívnia. Vyplýva to z novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tzv. EIA, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament tiež cez pozmeňujúci návrh Jaroslava Bašku (Smer-SD) upravil zákon o krajinnom plánovaní. Súvisí s implementáciou záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy v súvislosti s reformou krajinného plánovania.

"Zákon preto, po vzore smernice EIA v platnom znení, prináša jednoznačné oddelenie procesu zisťovacieho konania a určenia rozsahu hodnotenia od samotného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zjednodušenie a zníženie počtu súvisiacich procesných úkonov a zároveň presnejšie upravuje požiadavky na odbornosť osôb vykonávajúcich hodnotenie vplyvov, s cieľom maximálne sa vo všetkých oblastiach priblížiť smernici EIA," ozrejmilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR k novele zákona o EIA.

Nová legislatíva podľa envirorezortu obmedzuje priestor na byrokratické prieťahy súvisiace so svojvôľou úradníkov a v niektorých prípadoch zvyšuje limity na posudzovanie vplyvov niektorých činností na životné prostredie. "Dnes sme vyslali jasný signál všetkým investorom, ktorí sa aj na Slovensku budú môcť riadiť podľa rovnakých pravidiel ako vo vyspelých západných štátoch, a rovnako tak budeme uplatňovať prísne európske štandardy," zdôraznil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Novela zákona o EIA oddeľuje podľa MŽP proces zisťovacieho konania a samotného povinného hodnotenia v rámci procesu EIA. Zároveň zachováva požiadavky na vysokú odbornosť osôb vykonávajúcich hodnotenie vplyvov na životné prostredie.

Poslanci tiež schválili úpravu, ktorou sa má zabezpečiť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie k strategickým investíciám zrýchleným spôsobom v porovnaní s posudzovaním vplyvov na životné prostredie k iným stavbám.

Pozmeňujúcim návrhom, ktorým sa mení zákon o krajinnom plánovaní, sa má posilniť úloha obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni štátu a samosprávnych krajov zabezpečiť pred jej obstaraním krajinnoplánovacie štúdie ako povinný územnoplánovací podklad. "Tým sa zabezpečí dôslednejší proces pre zabezpečenie postavenia krajiny, jej ochrany a tvorby v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie," píše sa v odôvodnení.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2025, okrem úpravy zákona o krajinnom plánovaní, ktorá bude účinná dňom vyhlásenia.

Podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) tvrdí, že z krajinného plánovania sa stal zbytočný zdrap papiera. "Dôležitú reformu z plánu obnovy minister životného prostredia Taraba pripravil ako jednostranový prílepok, obratý o podstatu aj zmysel," uviedla v stanovisku PS. Kritizuje, že k téme nebola žiadna diskusia s odbornou verejnosťou ani v parlamente. "Takto si minister Taraba predstavuje dobiehanie svojho hanebného výsledku v plnení plánu obnovy," doplnila.

Zmenu označila Stohlová za chabý odvar krajinného plánovania, ktorý ľuďom nič neprinesie. "Slovensko sa ním malo pripraviť na dopady klimatickej zmeny. Presne na také, s akými posledné dni bojujeme v podobe povodní," dodala.