Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štatutárom Ústavu pamäti národa bude po novom správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda.
Autor TASR
Košice 14. septembra (TASR) – Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák považuje z hľadiska svojej funkcie za podstatné, aká je v skutočnosti jeho kompetencia, za čo zodpovedá a či vôbec má možnosť ovplyvniť budúcnosť ústavu. "Obávam sa, že ak tá pozícia predsedu správnej rady je oslabená, tak je to len obyčajná normalizácia. Ak by bola posilnená, vtedy by to bolo na prospech inštitúcie," uviedol dnes Krajňák novinárom v reakcii na parlamentom schválenú novelu zákona o pamäti národa.
Právnu normu, ktorá prináša v rámci UPN viacero zmien, predložila do parlamentu vládna koalícia. Podľa pôvodného návrhu mal súčasný šéf ústavu skončiť vo funkcii 15. októbra 2017, teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie. Po pozmeňujúcom návrhu poslankyne Národnej rady SR Edity Pfundtner z Mosta-Híd napokon toto opatrenie z novely vypadlo. Po novom si bude šéfa ÚPN voliť aj odvolávať správna rada sama. Tá má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident. Štatutárom ÚPN bude správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda. Podľa predkladateľov bude nový model riadenia efektívnejší a transparentný, opozícia zmeny kritizovala.
Pred konkrétnym hodnotením si chce Krajňák schválenú podobu novely preštudovať. Dôvody návrhu zmien sú však podľa neho jednoznačné. "Sú to politické dôvody a je to odvolanie predsedu správnej rady, práve preto, že si robíme svoju činnosť apoliticky, zodpovedne, vedecky a nezávisle," povedal novinárom v Košiciach, kde bol na Ústavnom súde SR na pojednávaní v tzv. kauze Babiš.
Za súčasnej vlády bude podľa neho na ÚPN pretrvávať tlak na to, čo má alebo nemá robiť. "Som presvedčený, že ústav má byť apolitickou inštitúciou, to znamená, robiť si úlohy úplne nestranne a zodpovedne, lebo inak ťažko hovoriť o vyrovnávaní sa s obdobím neslobody. To znamená s obdobím nacizmu a rovnako aj komunizmu. Nemôžu sa jedni tváriť, že sú proti komunistom a pritom vyznávať nacistické myšlienky, a naopak, tí druhí, ktorí majú pocit, že bojujú proti nacistom a extrémistom, nemajú problém napríklad vešať kosáky a kladivá," konštatoval Krajňák.
Novinárom potvrdil, že v dokumentoch archivovaných ÚPN sa stále môžu nachádzať a aj nachádzajú informácie, ktoré môžu byť pre mnohých citlivé a nepohodlné. "Iba sčasti ich máme preštudované, sotva vieme o mnohých veciach, čo sa tam nachádza, a postupne sa dozvedáme, keď zabŕdneme do nejakých z tých tém, a sme veľakrát zhrození, čo všetko sa tam človek môže dozvedieť," dodal.
Právnu normu, ktorá prináša v rámci UPN viacero zmien, predložila do parlamentu vládna koalícia. Podľa pôvodného návrhu mal súčasný šéf ústavu skončiť vo funkcii 15. októbra 2017, teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie. Po pozmeňujúcom návrhu poslankyne Národnej rady SR Edity Pfundtner z Mosta-Híd napokon toto opatrenie z novely vypadlo. Po novom si bude šéfa ÚPN voliť aj odvolávať správna rada sama. Tá má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident. Štatutárom ÚPN bude správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda. Podľa predkladateľov bude nový model riadenia efektívnejší a transparentný, opozícia zmeny kritizovala.
Pred konkrétnym hodnotením si chce Krajňák schválenú podobu novely preštudovať. Dôvody návrhu zmien sú však podľa neho jednoznačné. "Sú to politické dôvody a je to odvolanie predsedu správnej rady, práve preto, že si robíme svoju činnosť apoliticky, zodpovedne, vedecky a nezávisle," povedal novinárom v Košiciach, kde bol na Ústavnom súde SR na pojednávaní v tzv. kauze Babiš.
Za súčasnej vlády bude podľa neho na ÚPN pretrvávať tlak na to, čo má alebo nemá robiť. "Som presvedčený, že ústav má byť apolitickou inštitúciou, to znamená, robiť si úlohy úplne nestranne a zodpovedne, lebo inak ťažko hovoriť o vyrovnávaní sa s obdobím neslobody. To znamená s obdobím nacizmu a rovnako aj komunizmu. Nemôžu sa jedni tváriť, že sú proti komunistom a pritom vyznávať nacistické myšlienky, a naopak, tí druhí, ktorí majú pocit, že bojujú proti nacistom a extrémistom, nemajú problém napríklad vešať kosáky a kladivá," konštatoval Krajňák.
Novinárom potvrdil, že v dokumentoch archivovaných ÚPN sa stále môžu nachádzať a aj nachádzajú informácie, ktoré môžu byť pre mnohých citlivé a nepohodlné. "Iba sčasti ich máme preštudované, sotva vieme o mnohých veciach, čo sa tam nachádza, a postupne sa dozvedáme, keď zabŕdneme do nejakých z tých tém, a sme veľakrát zhrození, čo všetko sa tam človek môže dozvedieť," dodal.
