Bratislava 13. júna (TASR) – Nesúhlas a nedôvera, ktoré v slovenskej spoločnosti pri téme prijímania utečencov prevládajú, sú dané historicko-kultúrnym kontextom i spôsobom, akým sa o tejto téme vyjadrujú politici. Pre TASR to uviedla sociologička Oľga Gyárfášová.

"Slovensko je historicky krajina emigrantov, nie migrantov, väčšina ľudí nemá s ľuďmi, ktorí by prišli žiť na Slovensko, žiadnu skúsenosť," pripomenula sociologička, pričom poukázala aj na fakt, že i v súčasnosti je Slovensko v rámci EÚ krajinou s najnižším podielom cudzincov. Druhým dlhodobým faktorom, ktorý ovplyvňuje postoj k imigrantom, je podľa Gyárfášovej istá kultúrna uzavretosť slovenskej spoločnosti a konzervatívny postoj, ktorý nie je otvorený inakosti.

"Kľúčovým sa však v tejto téme stáva politický diskurz," zdôraznila sociologička. "Migranti z tretieho sveta sú v rámci politickej diskusie prezentovaní výlučne ako bezpečnostná hrozba, sú doslova dehumanizovaní," zdôraznila. Od politikov by očakávala, že ukážu viac líderstva a vo svojich vyjadreniach nebudú zabúdať na to, že postoj ku kvótam utečencov je aj o vyjadrení schopnosti byť solidárny a zdieľať problémy.

Proti automatickému spájaniu utečencov s bezpečnostnými hrozbami sa postavila aj riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová. Zdôraznila, že existujú viaceré kategórie migrantov a v prípade humanitárnych utečencov ide o ľudí, ktorí museli náhle opustiť svoj domov, aby si zachránili aspoň holý život. Upozornila aj na to, že pri dnešnej otvorenosti sa migrácii tak či tak nevyhneme. "Dnes sa už nedá proste krajinu uzavrieť. Migranti prídu tak či onak a treba s nimi vedieť aktívne pracovať," uviedla Lubyová.