Každá druhá žena nedostala pomoc s dojčením a až 61 percent detí bolo už v nemocnici dokrmovaných umelým mliekom, uviedli občianske združenia.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) - Podpora dojčenia v nemocniciach sa nezlepšuje. Za posledné dva roky stúpol počet detí dokrmovaných umelým mliekom. Upozorňujú na to občianske združenia Mamila a Ženské kruhy, ktoré o podpore dojčenia zrealizovali prieskum.
"Viac ako 80 percent žien neinformoval personál o dôležitosti kontaktu koža na kožu a viac ako polovica nemala možnosť byť so svojim bábätkom počas celého pobytu v nemocnici. Každá druhá žena nedostala pomoc s dojčením a až 61 percent detí bolo už v nemocnici dokrmovaných umelým mliekom," uviedli občianske združenia.
Za dokrmovaním umelým mliekom sa podľa Andrey Polokovej z Mamila skrýva nepodporovanie dojčenia, zmätok v informáciách o dojčení, chýbajúca praktická pomoc ženám či neuplatňovanie štandardných postupov na riešenie problémov s dojčením.
"Ženy predpokladajú, že im v nemocniciach personál s dojčením pomôže. Náš prieskum zistil, že zostanú sklamané. Hoci prichádzajú do pôrodnice s odhodlaním dojčiť, často ich zaskočí to, že pri bolesti pri dojčení či pri hladnom alebo plačúcom bábätku nedostanú pomoc a ako východisko im je miesto dojčenia ponúkané dokrmovanie umelým mliekom," doplnila Poloková.
Postupy nemocníc pri podpore dojčenia nie sú podľa Miroslavy Rašmanovej zo Ženských kruhov jednotné, a to napriek tomu, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR od roku 2019 deklaruje, že zaviedlo štandardné postupy a realizovalo školenie personálu. Rezort zatiaľ na výhrady nereagoval.
Prieskum o podpore dojčenia sa realizoval na vzorke 5082 žien, porovnával sa v ňom stav v rokoch 2018 a 2019 s rokmi 2020 a 2021. Je založený na otázkach, na základe ktorých Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF definovali predpoklady poskytovania štandardnej starostlivosti po pôrode tak, aby nemocnice podporovali dojčenie a mohli sa uchádzať o titul nemocnice priateľskej k deťom - Baby Friendly Hospital Initiative (BFHI).
"Viac ako 80 percent žien neinformoval personál o dôležitosti kontaktu koža na kožu a viac ako polovica nemala možnosť byť so svojim bábätkom počas celého pobytu v nemocnici. Každá druhá žena nedostala pomoc s dojčením a až 61 percent detí bolo už v nemocnici dokrmovaných umelým mliekom," uviedli občianske združenia.
Za dokrmovaním umelým mliekom sa podľa Andrey Polokovej z Mamila skrýva nepodporovanie dojčenia, zmätok v informáciách o dojčení, chýbajúca praktická pomoc ženám či neuplatňovanie štandardných postupov na riešenie problémov s dojčením.
"Ženy predpokladajú, že im v nemocniciach personál s dojčením pomôže. Náš prieskum zistil, že zostanú sklamané. Hoci prichádzajú do pôrodnice s odhodlaním dojčiť, často ich zaskočí to, že pri bolesti pri dojčení či pri hladnom alebo plačúcom bábätku nedostanú pomoc a ako východisko im je miesto dojčenia ponúkané dokrmovanie umelým mliekom," doplnila Poloková.
Postupy nemocníc pri podpore dojčenia nie sú podľa Miroslavy Rašmanovej zo Ženských kruhov jednotné, a to napriek tomu, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR od roku 2019 deklaruje, že zaviedlo štandardné postupy a realizovalo školenie personálu. Rezort zatiaľ na výhrady nereagoval.
Prieskum o podpore dojčenia sa realizoval na vzorke 5082 žien, porovnával sa v ňom stav v rokoch 2018 a 2019 s rokmi 2020 a 2021. Je založený na otázkach, na základe ktorých Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF definovali predpoklady poskytovania štandardnej starostlivosti po pôrode tak, aby nemocnice podporovali dojčenie a mohli sa uchádzať o titul nemocnice priateľskej k deťom - Baby Friendly Hospital Initiative (BFHI).