Bratislava 4. marca (TASR) - Na Slovensku má 60 percent dospelej populácie nadhmotnosť, 25 percent zápasí s obezitou a obezitou 3. stupňa trpí asi jedno percento dospelej populácie, čo predstavuje asi 33.000 osôb. Výskumy jednoznačne potvrdzujú, že pacienti s nadhmotnosťou a obezitou sú rizikovou a zraniteľnou skupinou nielen pre známe chronické choroby, ale aj pre ochorenie COVID-19. Pri príležitosti slovenského Dňa obezity to pripomenula Slovenská obezitologická asociácia (SOA) a Obezitologická sekcia Slovenskej diabetologickej spoločnosti (OS SDS).

„Údaje získané počas pandémie nám ukazujú, že COVID-19 môže pre ľudí s nadhmotnosťou a obezitou znamenať väčšiu hrozbu, či už ide o zhoršenie pridružených ochorení, zvýšené riziko hospitalizácií, zvýšené riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti umelej pľúcnej ventilácie a úmrtnosti,“ upozornila Ľubomíra Fábryová, prezidentka SOA a OS SDS.

Práve z týchto dôvodov je obezita jednou z kľúčových oblastí, ktorej venujú pozornosť zdravotníci na celom svete - vrátane Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré prevádzkujú Poradne zdravia pre občanov. "Medzi rizikové faktory vzniku obezity patria napríklad fyzická inaktivita, sedavý spôsob života, nesprávne, nezdravé a nepravidelné stravovanie, nedostatočný spánok, stres. Ďalej sa môžu na vzniku obezity podieľať environmentálne a socioekonomické faktory, genetická predispozícia či hormonálne poruchy alebo iné metabolické faktory," vymenovali odborní pracovníci z Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ.

Foto: TASR/AP

Svetová zdravotnícka organizácia považuje obezitu za chronické ochorenie, ktoré patrí do rúk špecialistov a vyžaduje si liečbu. Manažment obezity si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov ako napríklad praktického lekára, diabetológa, kardiológa, dietológa, výživového špecialistu, psychológa, bariatricko-metabolického chirurga. V medzinárodných štatistikách figuruje Slovensko medzi krajinami, ktoré majú relatívne vysoký výskyt obezity.

"Podstatná je aj osobná motivácia jednotlivca, udržateľné návyky pri stravovaní a pohybe, žičlivé prostredie s inšpirujúcimi príkladmi a podporou blízkych, prekonávanie prekážok, nastavenie osobného režimu a disciplíny ako aj správne vedomosti a informácie,“ uviedol Peter Minárik, viceprezident SOA.

Riziko vzniku obezity a s ňou súvisiacich chronických ochorení negatívne ovplyvňuje nízka fyzická aktivita a sedavý spôsob života. "V súčasnosti dlhé epizódy sedenia znižujú metabolizmus a energetický výdaj, prispievajú k úbytku kostrového svalstva a k akumulácii tuku, a to najmä v oblasti brucha a v orgánoch, čo významne prispieva k vzniku obezity, cukrovky 2. typu a ďalších chronických ochorení,“ priblížila Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Pri znižovaní nadbytočnej hmotnosti je vhodné začať úpravou životosprávy. "Ako prvé praktické kroky v oblasti zdravej vyváženej stravy odporúčame konzumovať päť porcií zeleniny a ovocia denne, vyhýbať sa jedlám vyprážaným, fastfoodom, koláčom a údeninám, taktiež sa vyhýbať sladeným nápojom a jedlám, ktoré majú vysoký obsah cukrov," spresnili odborní pracovníci z Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ. Dôležitá je aj dostatočná pohybová aktivita.