Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Doterajšie znenie zákona podľa predkladateľov spôsobovalo ťažkosti v praxi aj pri vedení virtuálnych cintorínov, súkromných archívov či dokumentácii vojnových zločinov.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) - Oblasť ochrany osobných údajov zosnulých osôb sa upraví. Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona o ochrane osobných údajov, ktorá zmeny prináša. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Poslanci parlamentu pri predložení návrhu hovorili o bariérach napríklad pri budovaní pietnych pamätníkov i pri vedení virtuálnych cintorínov, archívov či dokumentácie vojnových zločinov.
"Cieľom návrhu zákona je efektívna úprava zákona o ochrane osobných údajov v časti, ktorá v súčasnosti predstavuje bariéru pre budovanie významných pietnych pamätníkov symbolizujúcich pamäť nášho národa, vzdávajúcich úctu obetiam, ktorých smrť otriasla našou spoločnosťou a našimi dejinami, či bariéru pre mnohé pietne akcie spojené s uctením si týchto obetí," uviedli predkladatelia v odôvodnení návrhu. Priblížili, že ide najmä o osoby padlé v bojoch za oslobodenie od nacizmu, obete zápasu za demokraciu na Slovensku, obete holokaustu, zločinov proti ľudskosti či genocídy a príslušníkov bezpečnostných zborov SR padlých pri plnení služobných povinností.
Doterajšie znenie zákona podľa predkladateľov spôsobovalo ťažkosti v praxi aj pri vedení virtuálnych cintorínov, súkromných archívov, dokumentácii vojnových zločinov, usporadúvaní podujatí v súvislosti s pripomínaním si vojnových zločinov, napríklad čítanie mien umučených, pamätníky s menami padlých a podobne.
Po novom bude v zákone jasne definované, že sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb, "ku spracovaniu ktorých dochádza na vedecký účel, na štatistický účel, na účel umeleckej činnosti, tlačového spravodajstva, rozhlasového a televízneho vysielania, archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie". Má ísť o zúženie výnimky.
Upravuje sa i zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Do tejto legislatívy sa pretavia obdobné zmeny ako pri novelizácii zákona o ochrane osobných údajov.
Účinnosť má novela nadobudnúť od 1. novembra 2021.
"Cieľom návrhu zákona je efektívna úprava zákona o ochrane osobných údajov v časti, ktorá v súčasnosti predstavuje bariéru pre budovanie významných pietnych pamätníkov symbolizujúcich pamäť nášho národa, vzdávajúcich úctu obetiam, ktorých smrť otriasla našou spoločnosťou a našimi dejinami, či bariéru pre mnohé pietne akcie spojené s uctením si týchto obetí," uviedli predkladatelia v odôvodnení návrhu. Priblížili, že ide najmä o osoby padlé v bojoch za oslobodenie od nacizmu, obete zápasu za demokraciu na Slovensku, obete holokaustu, zločinov proti ľudskosti či genocídy a príslušníkov bezpečnostných zborov SR padlých pri plnení služobných povinností.
Doterajšie znenie zákona podľa predkladateľov spôsobovalo ťažkosti v praxi aj pri vedení virtuálnych cintorínov, súkromných archívov, dokumentácii vojnových zločinov, usporadúvaní podujatí v súvislosti s pripomínaním si vojnových zločinov, napríklad čítanie mien umučených, pamätníky s menami padlých a podobne.
Po novom bude v zákone jasne definované, že sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb, "ku spracovaniu ktorých dochádza na vedecký účel, na štatistický účel, na účel umeleckej činnosti, tlačového spravodajstva, rozhlasového a televízneho vysielania, archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie". Má ísť o zúženie výnimky.
Upravuje sa i zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Do tejto legislatívy sa pretavia obdobné zmeny ako pri novelizácii zákona o ochrane osobných údajov.
Účinnosť má novela nadobudnúť od 1. novembra 2021.
