Bratislava 3. novembra (TASR) – Na Slovensku momentálne neexistuje žiaden súd, ktorý by mohol povoliť obnovu konania vo veci trestu dlhoročného väzenia a prepadnutia majetku pre Jána Antonína Baťu z roku 1947. V odôvodnení svojho piatkového (31. 10.) rozsudku adresovanom pre médiá to dnes uviedol Krajský súd v Bratislave.

Jeho senát v piatok zrušil minuloročný rozsudok Okresného súdu Bratislava I. Ten otvoril Baťovým potomkom cestu k získaniu náhrady za znárodnený majetok obuvníckeho impéria. Proti verdiktu podal sťažnosť podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

Krajský súd s definitívnou platnosťou nepovolil obnovu konania v tejto veci. Predsedníčka senátu vysvetlila dôvody, ktoré ich k rozhodnutiu viedli.

Sťažnostný súd sa zaoberal tým, či Slovenskú republiku možno považovať za poškodenú v trestnej kauze, kde v minulosti proti sebe stálo povojnové Československo a Baťa, či Slovenská republika zastúpená ministrom financií mohla podať sťažnosť proti povoleniu obnovy konania a preskúmal aj samotné rozhodnutie prvého okresného bratislavského súdu.

Senát skonštatoval, že tzv. Benešove dekréty aj napriek tomu, že už nie sú právne účinné, sú naďalej považované za platné a tvoria súčasť slovenského právneho poriadku. Z dekrétov niekdajšieho československého prezidenta Edvarda Beneša vyplýva, že obnovu konania vo veciach, kde rozhodoval Národný súd v Prahe mohol povoliť len tento súd.

„Keďže tento súd už neexistuje, neprichádza obnova konania v takýchto trestných veciach vôbec do úvahy,“ skonštatovala predsedníčka senátu v tlačovej správe KS. Okresný súd Bratislava I nedisponoval právomocou na daný právny akt.

Senát Krajského súdu skonštatoval, že súd prvého stupňa sa vlani dopustil niekoľkých pochybení. Prvým bolo, keď o konaní verejného zasadnutia neupovedomil aj zástupcu štátu. Slovenská republika pritom mala postavenie poškodeného. Ministerstvu financií tiež nebolo doručené uznesenie o povolení obnovy konania ako subjektu oprávnenému podať sťažnosť.

Okresný súd Bratislava I nepostupoval správne ani v tom, že vyhotovil tzv. zjednodušené uznesenie bez odôvodnenia a vyznačil naň právoplatnosť, aj keď sa poškodená Slovenská republika nevzdala práva podať opravný prostriedok.

„Predmetné uznesenie doposiaľ nie je právoplatné, nakoľko poškodená osoba, ako osoba oprávnená, využila svoje právo a v zákonnej lehote podala voči napadnutému uzneseniu sťažnosť,“ uviedla predsedníčka senátu.

Slovenskú republiku je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné, ako nástupcu zaniknutej Československej federatívnej republiky, považovať za poškodenú osobu v tejto trestnej veci. Definíciu poškodeného spĺňa preto, nakoľko bolo v minulosti v tejto súvislosti posudzované poškodzovanie záujmov Československej republiky.

„Páchateľom boli poškodzované záujmy Československej republiky na oslobodení, ktoré bolo predpokladom faktickej realizácie práv a povinností orgánov Československej republiky na jej vlastnom území podľa slobodných predstáv jej obyvateľov,“ odôvodnila predsedníčka senátu s dodatkom, že šlo o spôsobenie škody nehmotného charakteru.

Voči rozsudku Krajského súdu sa nedá odvolať. Na základe vlaňajšieho rozhodnutia okresného súdu požadovali Baťovi príbuzní od slovenských úradov vyplatenie náhrady za majetok, ktorý bol obuvníkovi znárodnený.

Podľa Baťových potomkov bol koncern Baťa na Slovensku tvorený výrobnými podnikmi vo viacerých mestách. Išlo o firmy napríklad v Nových Zámkoch, Liptovskom Mikuláši či Partizánskom a Bratislave. Baťa vlastnil aj spoločnosti v Českej republike, za ktoré už niektorí potomkovia priemyselníka žiadali náhradu.