Bratislava 24. novembra (TASR) – Od sovietskej invázie mal byť Alexander Dubček vo verejnom živote už len necelé dva roky. Ako konštatujú historici, neuvedomil si včas, že stratil dôveru sovietskeho vedenia a nedokázal včas sám odísť.

Ešte počas roku 1969 sa objavovali občianske protesty proti okupácii. Najznámejším je tragický prípad študenta Jana Palacha, ktorý sa 16. januára 1969 polial benzínom a zapálil pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. Po troch dňoch, 19. januára 1969, zomrel na zápal pľúc.

Verejnú mienku zmobilizovali aj hokejové zápasy medzi Československom a Sovietskym zväzom na majstrovstvách sveta v Štokholme. Reprezentanti Československa zdolali Sovietov dvakrát. V prvom zápase 21. marca 1969 s výsledkom 2:0, v druhom ešte emotívnejšom dueli 28. marca vyhrala ČSSR nad ZSSR 4:3. "Všetci sme boli za Dubčeka. Vtedy sa hralo za Dubčeka," spomínal vtedajší kapitán československého tímu, legendárny hokejista Jozef Golonka.

Najmä po druhom zápase prepukli v uliciach Prahy, Bratislavy a aj v iných mestách Československa oslavy, ktoré prerástli do protestov proti okupácii. Okrem pokrikov a hesiel lietali vzduchom aj dlažobné kocky a dav zničil výklad sovietskej leteckej spoločnosti Aeroflot. Nepokoje využila sovietska strana na to, aby zvýšila tlak na Dubčekov odchod z najvyššej straníckej funkcie.

Alexander Dubček sa funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ vzdal 17. apríla 1969. Nahradil ho Gustáv Husák, vtedajší prvý tajomník ÚV KSS. Dubček sa 28. apríla 1969 stal predsedom Federálneho zhromaždenia.

V duchu protestov a demonštrácií a tiež ostrých stretov s políciou a Ľudovými milíciami sa nieslo prvé výročie invázie sovietskych a ďalších spojeneckých vojsk do Československa. Do ulíc vyšlo asi 50.000 až 100.000 občanov. Pri streľbe do demonštrantov zomrelo päť ľudí, v Prahe traja, v Brne dvaja. "Ten rok je možno pre mnohých ľudí traumatizujúci z dôvodu, že už nestrieľali príslušníci cudzích mocností, ale vlastní ľudia do vlastných ľudí," vyjadril sa v Českom rozhlase hovorca Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu Jan Srb.

Už 22. augusta 1969 prijalo predsedníctvo FZ zákonné opatrenie č. 99/1969 Zb. (tzv. obuškový zákon), ktoré umožnilo tvrdý postih účastníkov demonštrácií. Zdeněk Doskočil uvádza, že za túto normu hlasoval aj Dubček, aj keď vo svojich pamätiach tvrdí opak. Na Husákovo naliehanie Dubček nariadenie podpísal. "Podpis bývalého straníckeho vodcu šokoval množstvo ľudí, ktorí pri protestoch často volali jeho meno. Dubček si vzápätí uvedomil svoj veľký politický omyl, ktorého sa dopustil a svoj čin následne ľutoval až do konca svojho života," píše Doskočil.

Dubčeka odvolali 24. septembra 1969 aj z funkcie predsedu FZ a 16. decembra 1969 ho vymenovali za veľvyslanca v Turecku. Od začiatku roku 1970 sa začali uskutočňovať stranícke čistky a previerky, pri ktorých z jeden a pol milióna členov KSČ vyhodili viac než pol milióna komunistov. Podľa odhadov tiež po krízových rokoch 1968 a 1969 odišlo do emigrácie okolo 130.000 ľudí, prevažne vysokokvalifikovaných odborníkov.

Dubčeka 24. júna 1970 odvolali aj z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ.

Na zasadnutí 10. – 11. decembra 1970 prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu.

Dubček pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch a žil pod dozorom Štátnej bezpečnosti až do konca 80. rokov, keď opäť začal aktívnejšie vystupovať a počas Novembra ´89 sa stal jedným z jeho protagonistov.