Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím je prvým komplexným materiálom obsahujúcim strategické zámery a priority národnej politiky na ochranu detí pred násilím.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. januára (TASR) - Riešenie problematiky násilia páchaného na deťoch v Slovenskej republike definuje päť strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, ktorú dnes schválila vláda. Súčasťou Národnej stratégie je vytvorenie Národného koordinačného strediska, ktoré má pôsobiť pod Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím je prvým komplexným materiálom obsahujúcim strategické zámery a priority národnej politiky na ochranu detí pred násilím. Východiskom pre tvorbu návrhu boli medzinárodné dohovory o právach dieťaťa, legislatívne opatrenia na národnej úrovni i doterajšie politiky v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej oblasti, justície či kultúry. Formulácia strategických cieľov vychádzala aj z reprezentatívneho výskumu prevalencie násilia páchaného na deťoch v Slovenskej republike. Tento výskum realizovali v prvej polovici roku 2013 Inštitút pre výskum práce a rodiny a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Zber dát v rámci výskumu sa uskutočnil na 148 základných školách medzi žiakmi 8. a 9. ročníka, pričom vychádzal z údajov poskytnutých v rámci 1560 anonymných dotazníkov.
V dotazníku bol skúmaný výskyt štyroch základných foriem násilia – zanedbávanie, psychické a fyzické násilie a sexuálne zneužívanie. Podľa výsledkov výskumu bolo 9,4 percenta detí vystavených zanedbávaniu zo strany rodičov, so psychickým a emočným násilím zo strany rodičov sa zasa stretlo 20,6 percenta opýtaných. Respondenti v tomto prípade najčastejšie uvádzali odmietanie sa rodičov rozprávať sa s deťmi a tiež ponižovanie a nadávanie. Fyzickému násiliu zo strany rodičov bolo vystavených 23 percent detí. Najčastejšie boli deti trestané udretím po hlave a šticovaním za vlasy. Rôznym formám sexuálneho zneužívanie zo strany dospelých bolo vystavených viac ako 7 percent respondentov v prieskume, v oblasti rizika takéhoto zneužívania sa podľa zistení nachádzajú takmer štyri percentá detí.
Na základe záverov výskumu i východiskovej situácie bolo v rámci návrhu Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím definovaných päť základných strategických cieľov. Prvým krokom je vytvorenie špeciálneho útvaru - Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktoré má pôsobiť pri MPSVR SR. To by malo podľa návrhu vzniknúť do konca januára 2014. Ďalšie strategické ciele sa týkajú oblasti monitoringu systémov ochrany detí, opatrení v oblasti prevencie, celoživotného vzdelávania i informačných kampaní zameraných na túto problematiku.
Ako sa píše vo vládnom materiáli, základným zámerom Národnej stratégie je dosiahnutie kvalitatívnej zmeny vo vnímaní a riešení násilia páchaného na deťoch dôsledným prepojením a zintegrovaním čiastkových politík do efektívneho a funkčného mechanizmu pre komplexné a systematické riešenia násilia páchaného na deťoch.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím je prvým komplexným materiálom obsahujúcim strategické zámery a priority národnej politiky na ochranu detí pred násilím. Východiskom pre tvorbu návrhu boli medzinárodné dohovory o právach dieťaťa, legislatívne opatrenia na národnej úrovni i doterajšie politiky v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej oblasti, justície či kultúry. Formulácia strategických cieľov vychádzala aj z reprezentatívneho výskumu prevalencie násilia páchaného na deťoch v Slovenskej republike. Tento výskum realizovali v prvej polovici roku 2013 Inštitút pre výskum práce a rodiny a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Zber dát v rámci výskumu sa uskutočnil na 148 základných školách medzi žiakmi 8. a 9. ročníka, pričom vychádzal z údajov poskytnutých v rámci 1560 anonymných dotazníkov.
V dotazníku bol skúmaný výskyt štyroch základných foriem násilia – zanedbávanie, psychické a fyzické násilie a sexuálne zneužívanie. Podľa výsledkov výskumu bolo 9,4 percenta detí vystavených zanedbávaniu zo strany rodičov, so psychickým a emočným násilím zo strany rodičov sa zasa stretlo 20,6 percenta opýtaných. Respondenti v tomto prípade najčastejšie uvádzali odmietanie sa rodičov rozprávať sa s deťmi a tiež ponižovanie a nadávanie. Fyzickému násiliu zo strany rodičov bolo vystavených 23 percent detí. Najčastejšie boli deti trestané udretím po hlave a šticovaním za vlasy. Rôznym formám sexuálneho zneužívanie zo strany dospelých bolo vystavených viac ako 7 percent respondentov v prieskume, v oblasti rizika takéhoto zneužívania sa podľa zistení nachádzajú takmer štyri percentá detí.
Na základe záverov výskumu i východiskovej situácie bolo v rámci návrhu Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím definovaných päť základných strategických cieľov. Prvým krokom je vytvorenie špeciálneho útvaru - Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktoré má pôsobiť pri MPSVR SR. To by malo podľa návrhu vzniknúť do konca januára 2014. Ďalšie strategické ciele sa týkajú oblasti monitoringu systémov ochrany detí, opatrení v oblasti prevencie, celoživotného vzdelávania i informačných kampaní zameraných na túto problematiku.
Ako sa píše vo vládnom materiáli, základným zámerom Národnej stratégie je dosiahnutie kvalitatívnej zmeny vo vnímaní a riešení násilia páchaného na deťoch dôsledným prepojením a zintegrovaním čiastkových politík do efektívneho a funkčného mechanizmu pre komplexné a systematické riešenia násilia páchaného na deťoch.
