Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na lov vlkov podľa Tesáka v súčasnosti nie je dôvod, najmä preto, že je premnožená jeho hlavná korisť.
Autor TASR
Bratislava 15. decembra (TASR) - Vlkov je na Slovensku možné loviť od 1. novembra do 15. januára s výnimkou území vyhlásených na jeho ochranu. Podľa Jerguša Tesáka zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko však tieto územia nespĺňajú vlčie nároky. "Je to, akoby sme vlkov chránili v obývačke, ale v kuchyni by sme ich strieľali," hovorí. Treba to podľa neho zmeniť.
"Bolo by treba tieto chránené územia, čo sú prevažne naše národné parky, aspoň poprepájať zónami, ktoré vlkovi zabezpečia ochranu pri migrácii. Teraz vlkov chránime pri brložiskách, no na loviskách, teda na lúkach a pasienkoch, ktorými prechádzajú, sú nechránené," vysvetľuje.
Jeho názor potvrdzuje aj Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. "Tieto územia boli vyhlásené pred rokom 2005, keď naše vedomosti o migrácií vlka boli nedostatočné. Malé územia, kde je dnes vlk predmetom ochrany, majú zanedbateľný význam pre jeho zachovanie v našej prírode, vlk ich prebehne za pár minút," konštatuje.
Na lov vlkov podľa Tesáka v súčasnosti nie je dôvod, najmä preto, že je premnožená jeho hlavná korisť. "Jelenia, srnčia a danielia zver spôsobujú škody v poľnohospodárstve a lesníctve, hrozí nám šírenie afrického moru ošípaných," upozorňuje. Šíreniu klasického moru medzi diviakmi podľa štúdií bránil práve vlk, ktorý choré zvieratá lovil. Napriek tomu, že je africký mor agresívnejší, Tesák tvrdí, že vlk by riziko pandémie mohol zmierniť.
Veľkým problémom je však pytliactvo. Na lov vlka počas sezóne existujú kvóty, v tej aktuálnej je to 70 kusov. "Počas doby lovu zastrelia poľovníci legálne 40 až 50 vlkov, no podľa indícií sa vlk loví načierno celý rok. Otázne je to aj s dodržiavaním pravidla, ktoré zakazuje lov tzv. rodičovského (alfa) páru. Ak je ulovený, svorka sa môže rozpadnúť a jej členovia hľadajú ľahšiu korisť, ktorou môžu byť aj slabo chránené ovce na salašoch," upozorňuje Tesák.
Útokom na vlkov na hospodárske zvieratá sa podľa Tesáka dá predchádzať. Dôležité je napríklad používať kvalitných strážnych psov na ochranu salašov. "Druhou oblasťou sú elektrické ohradníky, ktoré musia nielen brániť ovciam v úteku, ale najmä zabrániť vniknutiu šeliem do stáda. A tretia vec sú ľudské zdroje. Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah," radí ochranár.
"Bolo by treba tieto chránené územia, čo sú prevažne naše národné parky, aspoň poprepájať zónami, ktoré vlkovi zabezpečia ochranu pri migrácii. Teraz vlkov chránime pri brložiskách, no na loviskách, teda na lúkach a pasienkoch, ktorými prechádzajú, sú nechránené," vysvetľuje.
Jeho názor potvrdzuje aj Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. "Tieto územia boli vyhlásené pred rokom 2005, keď naše vedomosti o migrácií vlka boli nedostatočné. Malé územia, kde je dnes vlk predmetom ochrany, majú zanedbateľný význam pre jeho zachovanie v našej prírode, vlk ich prebehne za pár minút," konštatuje.
Na lov vlkov podľa Tesáka v súčasnosti nie je dôvod, najmä preto, že je premnožená jeho hlavná korisť. "Jelenia, srnčia a danielia zver spôsobujú škody v poľnohospodárstve a lesníctve, hrozí nám šírenie afrického moru ošípaných," upozorňuje. Šíreniu klasického moru medzi diviakmi podľa štúdií bránil práve vlk, ktorý choré zvieratá lovil. Napriek tomu, že je africký mor agresívnejší, Tesák tvrdí, že vlk by riziko pandémie mohol zmierniť.
Veľkým problémom je však pytliactvo. Na lov vlka počas sezóne existujú kvóty, v tej aktuálnej je to 70 kusov. "Počas doby lovu zastrelia poľovníci legálne 40 až 50 vlkov, no podľa indícií sa vlk loví načierno celý rok. Otázne je to aj s dodržiavaním pravidla, ktoré zakazuje lov tzv. rodičovského (alfa) páru. Ak je ulovený, svorka sa môže rozpadnúť a jej členovia hľadajú ľahšiu korisť, ktorou môžu byť aj slabo chránené ovce na salašoch," upozorňuje Tesák.
Útokom na vlkov na hospodárske zvieratá sa podľa Tesáka dá predchádzať. Dôležité je napríklad používať kvalitných strážnych psov na ochranu salašov. "Druhou oblasťou sú elektrické ohradníky, ktoré musia nielen brániť ovciam v úteku, ale najmä zabrániť vniknutiu šeliem do stáda. A tretia vec sú ľudské zdroje. Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah," radí ochranár.
