Novela zákona o ochrane prírody a krajiny má podľa envirorezortu nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné činnosti.
Autor TASR
Bratislava 19. novembra (TASR) - Ochranári vítajú novelu zákona o ochrane prírody, ktorú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) koncom októbra predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Odporúčajú ho však ešte vylepšiť. Prekáža im napríklad, že návrh počíta s presunom štátnych pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR od januára 2022, nie skôr.
"Máme obavu, že počas tohto obdobia dôjde k vydrancovaniu lesov na území národných parkov, navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila," píšu v hromadnej pripomienke organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife a Iniciatíva MY SME LES. Lehotu žiadajú skrátiť o dva roky. Pripomienku môže podporiť aj verejnosť prostredníctvom petície, ktorú zatiaľ podpísalo viac ako 6500 ľudí.
Ochranárom sa nepozdáva ani odsunutie platnosti zákazov súvisiacich s lesným hospodárením v chránených územiach (napríklad zákaz holorubnej ťažby od 2. stupňa) na čas, kedy prestanú platiť aktuálne programy hospodárenia v lesoch. Odporúčajú tiež zakázať poľovať či loviť ryby od štvrtého stupňa ochrany.
Organizácie v hromadnej pripomienke zároveň upozorňujú, že zákon má v názve ochranu prírody a aj krajiny, no ochranou krajiny sa nijako nezaoberá. Navrhujú preto doplniť ustanovenie o ochrane krajinného rázu pred zásahmi, ktoré znižujú jeho estetickú a prírodnú hodnotu. Dodržiavanie by spadalo rovnako pod ŠOP SR.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny má podľa envirorezortu nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné činnosti. Štátne pozemky v parkoch sa preto majú presunúť pod ŠOP SR a aspoň polovica územia každého národného parku byť bezzásahová. Zákon má tiež v chránených územiach obmedziť ťažbu, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb.
"Máme obavu, že počas tohto obdobia dôjde k vydrancovaniu lesov na území národných parkov, navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila," píšu v hromadnej pripomienke organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife a Iniciatíva MY SME LES. Lehotu žiadajú skrátiť o dva roky. Pripomienku môže podporiť aj verejnosť prostredníctvom petície, ktorú zatiaľ podpísalo viac ako 6500 ľudí.
Ochranárom sa nepozdáva ani odsunutie platnosti zákazov súvisiacich s lesným hospodárením v chránených územiach (napríklad zákaz holorubnej ťažby od 2. stupňa) na čas, kedy prestanú platiť aktuálne programy hospodárenia v lesoch. Odporúčajú tiež zakázať poľovať či loviť ryby od štvrtého stupňa ochrany.
Organizácie v hromadnej pripomienke zároveň upozorňujú, že zákon má v názve ochranu prírody a aj krajiny, no ochranou krajiny sa nijako nezaoberá. Navrhujú preto doplniť ustanovenie o ochrane krajinného rázu pred zásahmi, ktoré znižujú jeho estetickú a prírodnú hodnotu. Dodržiavanie by spadalo rovnako pod ŠOP SR.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny má podľa envirorezortu nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné činnosti. Štátne pozemky v parkoch sa preto majú presunúť pod ŠOP SR a aspoň polovica územia každého národného parku byť bezzásahová. Zákon má tiež v chránených územiach obmedziť ťažbu, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb.