Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ochranárov zákon neprináša prakticky žiadne zlepšenia a v niektorých oblastiach robí dokonca ochranu vôd a spravovanie chránených vodohospodárskych oblastí neprehľadnejším.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Slovenský ochranársky snem (S-O-S) tento týždeň požiadal prezidenta SR Andreja Kisku, aby nepodpísal takzvaný Lex Žitný ostrov. Ten minulý utorok (16.10.) parlament schválil ústavnou väčšinou. Podľa ochranárov zákon neprináša prakticky žiadne zlepšenia a v niektorých oblastiach robí dokonca ochranu vôd a spravovanie chránených vodohospodárskych oblastí neprehľadnejším.
"Sme presvedčení, že Lex Žitný ostrov predstavuje v prvom rade marketingový trik. Jeho predložením a schválením v NR SR má vzniknúť v očiach verejnosti nebezpečná ilúzia, že MŽP SR ide chrániť vody na Slovensku dôslednejšie ako doteraz," píšu ochranári v liste prezidentovi. Nevylučujú ani účelovosť predloženia zákona - môže podľa nich nahrávať subjektom, ktoré v nasledujúcich mesiacoch potrebujú na Žitnom ostrove realizovať činnosti, ktoré sú v súčasnosti zákonom zakázané. Môže ísť napríklad o používanie kontaminovanej zeminy pri stavbe diaľnice alebo nezákonnú ťažbu štrku.
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) ale tvrdí, že zákon stanovuje jasné pravidlá na jednom mieste, čo je jeho najväčším plusom. Sprísňuje tiež sankcie a zjednodušuje kontroly. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia podľa zákona získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie a ona potom informuje ostatné orgány.
Lex Žitný ostrov tiež napríklad zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky. Zamedzuje budovaniu spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá a skládok na nebezpečný odpad. Zakázaná je podľa zákona aj ťažba nevyhradených nerastov – vrátane štrku - povrchovým spôsobom. Nová legislatíva má zároveň zvýšiť informovanosť verejnosti, ukladá povinnosti obciam aj Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí – Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
"Sme presvedčení, že Lex Žitný ostrov predstavuje v prvom rade marketingový trik. Jeho predložením a schválením v NR SR má vzniknúť v očiach verejnosti nebezpečná ilúzia, že MŽP SR ide chrániť vody na Slovensku dôslednejšie ako doteraz," píšu ochranári v liste prezidentovi. Nevylučujú ani účelovosť predloženia zákona - môže podľa nich nahrávať subjektom, ktoré v nasledujúcich mesiacoch potrebujú na Žitnom ostrove realizovať činnosti, ktoré sú v súčasnosti zákonom zakázané. Môže ísť napríklad o používanie kontaminovanej zeminy pri stavbe diaľnice alebo nezákonnú ťažbu štrku.
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) ale tvrdí, že zákon stanovuje jasné pravidlá na jednom mieste, čo je jeho najväčším plusom. Sprísňuje tiež sankcie a zjednodušuje kontroly. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia podľa zákona získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie a ona potom informuje ostatné orgány.
Lex Žitný ostrov tiež napríklad zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky. Zamedzuje budovaniu spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá a skládok na nebezpečný odpad. Zakázaná je podľa zákona aj ťažba nevyhradených nerastov – vrátane štrku - povrchovým spôsobom. Nová legislatíva má zároveň zvýšiť informovanosť verejnosti, ukladá povinnosti obciam aj Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí – Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
