S-O-S navrhuje, aby štátny rozpočet na nasledujúce roky zohľadnil potrebu zvýšenia počtu profesionálnych ochrancov prírody a zlepšil ich odmeňovanie.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Profesionálni ochrancovia prírody by mali byť chránení pred násilím. Za útok na nich by mala byť stanovená vyššia trestná sadzba. Slovenský ochranársky snem (S-O-S) v tejto súvislosti apeluje na vládu a niektoré ministerstvá, aby situáciu nepodcenili a začali v tejto veci konať. Informoval o tom Mikuláš Huba z S-O-S.
Problém, ktorý bol na vidieku prítomný už dlhšie, sa podľa Hubu naplno prejavil v súvislosti s avizovanou reformou národných parkov, ktorú snem opakovane podporil. "Uplynulé storočie nám prinieslo dostatok dôkazov toho, že nečinnosť, otáľanie a ustupovanie násiliu sa následne kruto vypomstia," podotkol.
S-O-S navrhuje, aby štátny rozpočet na nasledujúce roky zohľadnil potrebu zvýšenia počtu profesionálnych ochrancov prírody a zlepšil ich odmeňovanie. Ďalej by mal rezort školstva iniciovať zmeny osnov, ktoré povedú k väčšej gramotnosti študentov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity. "K zvyšovaniu gramotnosti a osvety v tejto sfére by mali prispieť aj rezorty informatizácie a kultúry vo vzťahu k všetkým vekovým kategóriám," konštatuje Huba.
Rozvoj vidieka a regiónu by mali mať podľa neho udržateľný charakter a generovať dostatok pracovných príležitostí v nadväznosti na ochranu prírody, krajiny a životného prostredia, a to aj v súvislosti s predchádzaním následkom zmeny klímy a ich zmierňovaním.
Problém, ktorý bol na vidieku prítomný už dlhšie, sa podľa Hubu naplno prejavil v súvislosti s avizovanou reformou národných parkov, ktorú snem opakovane podporil. "Uplynulé storočie nám prinieslo dostatok dôkazov toho, že nečinnosť, otáľanie a ustupovanie násiliu sa následne kruto vypomstia," podotkol.
S-O-S navrhuje, aby štátny rozpočet na nasledujúce roky zohľadnil potrebu zvýšenia počtu profesionálnych ochrancov prírody a zlepšil ich odmeňovanie. Ďalej by mal rezort školstva iniciovať zmeny osnov, ktoré povedú k väčšej gramotnosti študentov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity. "K zvyšovaniu gramotnosti a osvety v tejto sfére by mali prispieť aj rezorty informatizácie a kultúry vo vzťahu k všetkým vekovým kategóriám," konštatuje Huba.
Rozvoj vidieka a regiónu by mali mať podľa neho udržateľný charakter a generovať dostatok pracovných príležitostí v nadväznosti na ochranu prírody, krajiny a životného prostredia, a to aj v súvislosti s predchádzaním následkom zmeny klímy a ich zmierňovaním.