Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR začiatkom októbra predstavilo novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, do medzirezortného pripomienkového konania ju zatiaľ nepredložilo.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) - Štátne pozemky v národných parkoch by mala spravovať Štátna ochrana prírody SR a práve na nich by sa mal prioritne zaviesť bezzásahový režim. Myslí si to ochranár a podpredseda mimoparlamentnej strany SPOLU Erik Baláž. S prezidentským kandidátom Robertom Mistríkom sa zhodujú, že ochranu národných parkov treba urýchlene posilniť.
"Máme 9 národných parkov, ktoré dnes nespĺňajú ani minimálne medzinárodné nároky na rozsah ťažby dreva - ťaží sa plošne, vo veľkom a napríklad Národný park Nízke Tatry vyzerá ako rúbanisko, nie ako chránené územie. Preto som rád, že sa téme venujú aj odborníci, ktorí hľadajú konsenzus a balans medzi záujmami lesníkov, ochranárov, aj verejnosti," povedal Mistrík.
Podľa Baláža by mal štát vyriešiť problémy súkromných vlastníkov v národných parkoch formou výkupu pozemkov, výmeny, dlhodobého nájmu, či jednorazovej platby za obmedzenia. Správy národných parkov by tiež samy mali rozhodovať napríklad o hospodárení v lese, vodnom hospodárstve a stavbách na svojom území. Ochrana prírody by sa tiež podľa Baláža mala prepojiť s regionálnym rozvojom.
Ochranár pripomína, že národné parky by mali napĺňať štandardy Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) - krátkodobo 50-percentná jadrová zóna, dlhodobo 75-percentná. "Túto ochranu má zabezpečiť štát pre dobro všetkých svojich občanov. Tu sa zhodujeme s ministerstvom životného prostredia, akurát to vláda SR nerobí," tvrdí Baláž.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR začiatkom októbra predstavilo novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, do medzirezortného pripomienkového konania ju zatiaľ nepredložilo. Novela plánuje rozšíriť bezzásahový režim na polovicu územia každého národného parku a previesť štátne pozemky v parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. Pre zvyšné územie národných parkov novela ustanovuje, že hospodáriť v lesoch sa má výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie.
"Máme 9 národných parkov, ktoré dnes nespĺňajú ani minimálne medzinárodné nároky na rozsah ťažby dreva - ťaží sa plošne, vo veľkom a napríklad Národný park Nízke Tatry vyzerá ako rúbanisko, nie ako chránené územie. Preto som rád, že sa téme venujú aj odborníci, ktorí hľadajú konsenzus a balans medzi záujmami lesníkov, ochranárov, aj verejnosti," povedal Mistrík.
Podľa Baláža by mal štát vyriešiť problémy súkromných vlastníkov v národných parkoch formou výkupu pozemkov, výmeny, dlhodobého nájmu, či jednorazovej platby za obmedzenia. Správy národných parkov by tiež samy mali rozhodovať napríklad o hospodárení v lese, vodnom hospodárstve a stavbách na svojom území. Ochrana prírody by sa tiež podľa Baláža mala prepojiť s regionálnym rozvojom.
Ochranár pripomína, že národné parky by mali napĺňať štandardy Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) - krátkodobo 50-percentná jadrová zóna, dlhodobo 75-percentná. "Túto ochranu má zabezpečiť štát pre dobro všetkých svojich občanov. Tu sa zhodujeme s ministerstvom životného prostredia, akurát to vláda SR nerobí," tvrdí Baláž.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR začiatkom októbra predstavilo novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, do medzirezortného pripomienkového konania ju zatiaľ nepredložilo. Novela plánuje rozšíriť bezzásahový režim na polovicu územia každého národného parku a previesť štátne pozemky v parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. Pre zvyšné územie národných parkov novela ustanovuje, že hospodáriť v lesoch sa má výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie.