FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. 11. 1991. Skupina väzňov sa rozhodla utiecť z leopoldovskej väznice, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie stráženú väznicu.
Autor TASR
Bratislava/Leopoldov 23. novembra (TASR) - Od úteku väzňov z väzenia v Leopoldove, pri ktorom zomreli dozorcovia František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý, uplynie v stredu 23. novembra 25 rokov.
Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. novembra 1991, kedy sa skupina väzňov rozhodla utiecť z leopoldovskej väznice, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie stráženú väznicu. Väzni Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák plánovali útek podľa neskoršieho vyšetrovania už od októbra toho roku.
Útek sa začal pri pravidelnom sčítaní väzňov, kedy jeden z hlavných aktérov úteku Tibor Polgári (už známy aj zo vzbury v leopoldovskej väznici z marca 1990) požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chcel do schránky vhodiť list. Bola to len zámienka. Hneď ako dozorca mrežu otvoril, Polgári ho napadol. K nemu sa vzápätí pridal Miloš Uriga, ktorý Svobodu dobodal nožom. Ten na následky zraní na mieste zomrel.
S Urigom a Polgárim sa do väzenskej kancelárie dostali aj ďalší aktéri úteku. V kancelárii brutálne zbili ďalších dvoch zamestnancov väzenia. Obeťami brutálneho útoku sa stali aj ďalší dvaja dozorcovia. Zbitých dozorcov okradli o dva samopaly, štyri pištole a obliekli si ich uniformy.
Už ozbrojení väzni prenikli k väzenskej bráne, kde zaútočili na strážcov, štyroch zavraždili a dvoch ťažko zranili. Jedného zo zranených dozorcov, Jozefa Snopeka zobrali so sebou ako rukojemníka. Obeťou besnenia utekajúcich väzňov sa stal aj jeden väzeň, ktorého zastrelil Polgári, podľa vlastného tvrdenia ho nemal rád.
Po opustení väznice sa utekajúci väzni ocitli najprv v uliciach Leopoldova, kde ukradli auto a neskôr aj v uliciach Trnavy. Podľa plánu sa chceli na autách dostať do Poľska a odtiaľ loďou do Austrálie.
Vtedajšia polícia nasadila na chytenie väzňov všetko, čo mala k dispozícii, vrátane špeciálneho komanda. Pátranie a následné chytenie nebezpečných väzňov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou z ukradnutého samopalu.
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil.
Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015. Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018, Uriga v roku 2022. Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.
23. novembra 1991 - Pri sčítaní väzňov Tibor Polgári požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky hodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Miloš Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy, odcudzili dva samopaly a štyri pištole a dostali sa až k bránam väznice. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného - Jozefa Snopeka - zobrali so sebou ako rukojemníka. Polgári ešte zastrelil väzňa, ktorého - podľa vlastného tvrdenia - nemal rád. Počas úteku kradli kriminálnici autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie.
23. - 24. novembra 1991 - V rozsiahlej policajnej akcii utečencov z väznice v Leopoldove pochytali.
2. februára 1993 - Krajský súd v Bratislave vyniesol rozsudky nad aktérmi úteku a masovej vraždy v Leopoldove. Na doživotný trest odsúdil Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Na 13 rokov bol odsúdený Vladimír Duda, na 15 rokov Dalibor Bajger a Václav Fedák a na 18 rokov Bartolomej Botoš.
29. mája 1993 - V cele sa obesil jeden z odsúdených väzňov Ondrej Harvan.
4. marca 1994 - Najvyšší súd SR potvrdil doživotné tresty odňatia slobody pre aktérov vražedných útokov na dozorcov vo väznici v Leopoldove.
23. júna 2009 - Brány ružomberskej väznice opustil Václav Fedák, prvý zo siedmich väzňov odsúdených za krvavý masaker dozorcov a útek z Leopoldova.
2011 - prepustili na slobodu Vladmíra Dudu.
13. apríla 2015 - Z ružomberskej väznice prepustili Dalibora Bajgera.
4. mája 2016 - Miloš Uriga neuspel na súde so žiadosťou na obnovu konania. Krajský súd v Bratislave návrh zamietol. Podľa senátu prvostupňového súdu neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, v návrhu odsúdeného nebola uvedená žiadna nová skutočnosť, na základe ktorej by mala byť povolená obnova konania. Uriga môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2022.
- Bartolomejovi Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.
- Tibor Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018.
Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. novembra 1991, kedy sa skupina väzňov rozhodla utiecť z leopoldovskej väznice, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie stráženú väznicu. Väzni Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák plánovali útek podľa neskoršieho vyšetrovania už od októbra toho roku.
Útek sa začal pri pravidelnom sčítaní väzňov, kedy jeden z hlavných aktérov úteku Tibor Polgári (už známy aj zo vzbury v leopoldovskej väznici z marca 1990) požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chcel do schránky vhodiť list. Bola to len zámienka. Hneď ako dozorca mrežu otvoril, Polgári ho napadol. K nemu sa vzápätí pridal Miloš Uriga, ktorý Svobodu dobodal nožom. Ten na následky zraní na mieste zomrel.
S Urigom a Polgárim sa do väzenskej kancelárie dostali aj ďalší aktéri úteku. V kancelárii brutálne zbili ďalších dvoch zamestnancov väzenia. Obeťami brutálneho útoku sa stali aj ďalší dvaja dozorcovia. Zbitých dozorcov okradli o dva samopaly, štyri pištole a obliekli si ich uniformy.
Už ozbrojení väzni prenikli k väzenskej bráne, kde zaútočili na strážcov, štyroch zavraždili a dvoch ťažko zranili. Jedného zo zranených dozorcov, Jozefa Snopeka zobrali so sebou ako rukojemníka. Obeťou besnenia utekajúcich väzňov sa stal aj jeden väzeň, ktorého zastrelil Polgári, podľa vlastného tvrdenia ho nemal rád.
Po opustení väznice sa utekajúci väzni ocitli najprv v uliciach Leopoldova, kde ukradli auto a neskôr aj v uliciach Trnavy. Podľa plánu sa chceli na autách dostať do Poľska a odtiaľ loďou do Austrálie.
Vtedajšia polícia nasadila na chytenie väzňov všetko, čo mala k dispozícii, vrátane špeciálneho komanda. Pátranie a následné chytenie nebezpečných väzňov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou z ukradnutého samopalu.
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil.
Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015. Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018, Uriga v roku 2022. Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.
Výberová chronológia udalostí v Leopoldove a súdneho procesu s chytenými väzňami
23. novembra 1991 - Pri sčítaní väzňov Tibor Polgári požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky hodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Miloš Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy, odcudzili dva samopaly a štyri pištole a dostali sa až k bránam väznice. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného - Jozefa Snopeka - zobrali so sebou ako rukojemníka. Polgári ešte zastrelil väzňa, ktorého - podľa vlastného tvrdenia - nemal rád. Počas úteku kradli kriminálnici autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie.
23. - 24. novembra 1991 - V rozsiahlej policajnej akcii utečencov z väznice v Leopoldove pochytali.
2. februára 1993 - Krajský súd v Bratislave vyniesol rozsudky nad aktérmi úteku a masovej vraždy v Leopoldove. Na doživotný trest odsúdil Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Na 13 rokov bol odsúdený Vladimír Duda, na 15 rokov Dalibor Bajger a Václav Fedák a na 18 rokov Bartolomej Botoš.
29. mája 1993 - V cele sa obesil jeden z odsúdených väzňov Ondrej Harvan.
4. marca 1994 - Najvyšší súd SR potvrdil doživotné tresty odňatia slobody pre aktérov vražedných útokov na dozorcov vo väznici v Leopoldove.
23. júna 2009 - Brány ružomberskej väznice opustil Václav Fedák, prvý zo siedmich väzňov odsúdených za krvavý masaker dozorcov a útek z Leopoldova.
2011 - prepustili na slobodu Vladmíra Dudu.
13. apríla 2015 - Z ružomberskej väznice prepustili Dalibora Bajgera.
4. mája 2016 - Miloš Uriga neuspel na súde so žiadosťou na obnovu konania. Krajský súd v Bratislave návrh zamietol. Podľa senátu prvostupňového súdu neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, v návrhu odsúdeného nebola uvedená žiadna nová skutočnosť, na základe ktorej by mala byť povolená obnova konania. Uriga môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2022.
- Bartolomejovi Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.
- Tibor Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018.
