Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 26. máj 2025Meniny má Dušan
< sekcia Slovensko

Od podpisu Vianočnej dohody uplynie 80 rokov

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

Od podpísania Vianočnej dohody v byte demokratického politika a novinára Mateja Joska na Gajovej ulici v Bratislave uplynie v pondelok 25. decembra 80 rokov.

Bratislava 24. decembra (TASR) - Podpisom tohto programového dokumentu z decembra 1943, známom ako Vianočná dohoda, sa ilegálna Slovenská národná rada (SNR) definovala ako jednotný celonárodný orgán na organizovanie a vedenie protifašistického boja.

Vznikom ilegálnej SNR, zloženej z troch zástupcov komunistického odboja - Karol Šmidke, Gustáv Husák, Ladislav Novomeský a z troch zástupcov občianskeho odboja Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko, sa pred koncom roka 1943 vytvorili základné politické predpoklady príprav a uskutočnenia protifašistického povstania.

Od podpísania Vianočnej dohody v byte demokratického politika a novinára Mateja Joska na Gajovej ulici v Bratislave uplynie v pondelok 25. decembra 80 rokov. Dohodu podpísali vyššie uvedení predstavitelia odboja v roku 1943.

"Podpisom Vianočnej dohody sa ilegálna SNR definovala ako jednotný celonárodný orgán na organizovanie a vedenie protifašistického boja. Jeho úlohou bolo v príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú a administratívnu výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu neprevezmú všetku moc. Významným štátoprávnym aspektom Vianočnej dohody bolo, že obsahovala požiadavku obnovenia Československej republiky ako demokratického štátu, v ktorom sa vzťahy medzi českým a slovenským národom budú riešiť na princípe rovný s rovným," uviedol pre TASR historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický.

Text Vianočnej dohody o utvorení SNR odoslali vo februári 1944 rádiotelegraficky do Londýna prezidentovi Edvardovi Benešovi. Ako ďalej pripomenul historik Bystrický, v januári 1944 sa k signatárom Vianočnej dohody pripojili ďalšie významné osobnosti občianskeho odboja – národohospodár Peter Zaťko a sociálny demokrat Ivan Horváth.

Po podpise Vianočnej dohody aktívna činnosť ilegálnej SNR umožnila posunúť protifašistický odboj na Slovensku do novej etapy, do obdobia príprav ozbrojeného povstania, ktorého hlavnou silou mala byť armáda. SNR mala zvrhnúť bývalú vládu a chopiť sa moci na Slovensku, keď nastane priaznivá príležitosť. Po prevzatí moci mala byť hlavným orgánom Slovenska, kým sa nenájdu vhodní zástupcovia, ktorým moc odovzdá. SNR mala udržiavať kontakty s česko-slovenskou vládou a s celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznávala a podporovala.

"Už v prvých mesiacoch roku 1944 sa rozprúdili tajné rokovania s vojenskou odbojovou skupinou podplukovníka Jána Goliana, skupinou plukovníka Viliama Talského a so skupinou plukovníka Jána Imra, s cieľom získať vplyvných dôstojníkov pre spoluprácu. V priebehu rokovania s Golianom na Slovensko koncom marca 1944 prišli smernice československej vlády v Londýne, ktoré v mene prezidenta Beneša poslal minister národnej obrany generál Sergej Ingr. Tieto smernice určovali za dočasného veliteľa ilegálnej vojenskej organizácie Goliana, v tom čase vykonávajúceho funkciu náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici," priblížil Bystrický.

Na tomto základe sa s ním 27. apríla v Bratislave tajne stretli zástupcovia ilegálnej SNR - Husák, Lettrich, Ursíny a Josko, ktorí ho oboznámili s jej programom a zložením, s perspektívami ozbrojeného povstania a požiadali ho, aby prevzal funkciu vojenského veliteľa. Súčasne mu oznámili, že také isté poverenie má aj od prezidenta Beneša.

Po súhlase bol Golian poverený vypracovať vojenský plán povstania, organizovať jeho prípravy, vybudovať odbojovú sieť v armáde. Nadviazať kontakt s už existujúcimi partizánskymi jednotkami a poskytovať im podporu. Vojenský plán povstania mal vypracovať v súlade so situáciou na sovietsko-nemeckom fronte tak, aby povstanie bolo koordinované s operáciami Červenej armády.

"Na konci júna 1944 Golian odoslal československému ministerstvu národnej obrany a SNR predložil na schválenie rámcový vojenský plán povstania, predpokladajúci začatie povstania v dvoch variantoch. Prvý z nich počítal s jeho vznikom po dohode s Červenou armádou a druhý, nepriaznivejší, ako s nevyhnutnou reakciou na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenska," povedal historik Bystrický.

O tom, že povstanie vzniklo podľa druhého variantu, za situácie, keď neboli dokončené jeho organizačné prípravy a neexistoval dohovor s velením Červenej armády, rozhodlo spolupôsobenie viacerých faktorov. Spomedzi nich to boli najmä vývoj situácie na východnom fronte, povstanie v Rumunsku, nedôvera nemeckého velenia voči slovenskej armáde a rast partizánskeho hnutia na Slovensku a jeho aktivít v priebehu júla a augusta 1944.

Povstanie, ktoré začalo po vstupe prvých nemeckých okupačných vojsk na Slovensko 29. augusta 1944, sa rýchlo rozšírilo na územie vyše tridsiatich vtedajších okresov. Na konci augusta malo rozlohu asi 22.000 km2 (53 percent územia vtedajšej Slovenskej republiky) a žilo na ňom približne 1,7 milióna (64 percent z celkového počtu) obyvateľov Slovenska. Zákonodarnú a výkonnú moc na tomto území, ako aj jeho obranu, prevzala SNR.

"Vo svojej deklarácii z 1. septembra 1944 oznámila prevzatie zákonodarnej a výkonnej moci, odsúdila protidemokratické pôsobenie režimu Slovenskej republiky, jej spojenectvo s nacistickým Nemeckom. Konštatovala, že ´slovenský národ sa manifestačne pripojuje sa k spojeneckým národom, ktoré svojim bojom a veľkými obeťami zabezpečujú slobodný a demokratický život národom celého sveta, a tak i nášmu malému národu´," zdôraznil záverom pre TASR Bystrický.

Američania získali zlato, v predĺžení rozhodol Thompson

Pre Američanov to bolo historicky tretie zlato, no prvé od roku 1960.

,aktualizované 

- Hokejisti USA sa stali majstrami sveta. Vo finále 88. svetového šampionátu zvíťazili nad Švajčiarskom 1:0 po predĺžení. Víťazný gól strelil útočník Tage Thompson. Bronzové medaily si odniesli reprezentanti domáceho Švédska po víťazstve nad Dánskom 6:2.

- V Spojených štátoch si v nedeľu pripomenuli piate výročie smrti Afroameričana Georgea Floyda, ktorého 25. mája 2020 pri zásahu usmrtil belošský policajt Derek Chauvin. Tragický incident viedol k vzniku politického a sociálneho hnutia Black Lives Matter.

- Izraelská armáda zintenzívňuje svoje operácie v Pásme Gazy, oznámil v nedeľu náčelník jej generálneho štábu Ejal Zamir. Správu o tom priniesla agentúra DPA, píše TASR.

- Ruské ministerstvo obrany v nedeľu informovalo, že medzi 13:00 h a 20:00 h moskovského času zneškodnilo nad územím Ruska 51 ukrajinských dronov: šesť z nich nad Moskovskou oblasťou, zvyšné nad Kurskou, Oriolskou, Tulskou a Kalužskou oblasťou.

- Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v nedeľu informoval, že pri útoku na dom v meste Chán Júnis v palestínskom Pásme Gazy prišli o život dvaja pracovníci Červeného kríža. K útoku došlo v sobotu, dodal MVČK bez toho, aby uviedol, kto útok spáchal.

- Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v nedeľu vyhlásil, že spojenci Kyjeva musia dať ráznu odpoveď na najväčšiu vlnu ruských útokov od začiatku vojny, ktorej Ukrajina čelila v noci na nedeľu.

- Grécka pobrežná stráž za posledné dni pri južnom pobreží ostrova Kréta zachránila viac než 500 migrantov, uviedli v nedeľu vo vyhlásení grécke úrady. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

- Spolu osem inšpiratívnych rodín a detí si v Košiciach v nedeľu prezvalo ocenenie Zlatý dáždnik 2025. Podľa Úradu komisára pre deti (ÚKPD) ide o symbol uznania pre rodiny, ktoré prispievajú k ochrane detí a ich práv, ako aj pre deti.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval v nedeľu do Vietnamu, ktorý je prvou zastávkou jeho cesty po juhovýchodnej Ázii. V jej rámci zavíta aj do Indonézie a Singapuru, informovala agentúra AFP, píše TASR.

- Uganda v nedeľu oznámila, že „pozastavila“ všetky formy vojenskej spolupráce s Nemeckom, pretože jeho veľvyslanec Mathias Schauer sa údajne „zapája do podvratných aktivít“ v tejto východoafrickej krajine, informovala agentúra AFP.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) odcestoval v nedeľu popoludní na oficiálnu návštevu Arménska. V Jerevane sa stretne s prezidentom krajiny Vahagnom Chačaturjanom aj s tamojším premiérom Nikolom Pašinjanom.

- Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce prostredníctvom novej vyhlášky zaviesť organizovaný skríning onkologických ochorení. Vyplýva to z predbežnej informácie, ktorú rezort predložil.

- Kvôli požiaru v rozvodni sa v nedeľu ráno v juhofrancúzskom meste Nice bez dodávok elektriny ocitlo takmer 45.000 domácností. Primátor mesta Christian Estrosi v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že incident bol „úmyselným činom.“

- V poľskej metropole Varšave sa v nedeľu na dvoch rôznych demonštráciách zhromaždili desaťtisíce ľudí, aby pred druhým kolom prezidentských volieb vyjadrili podporu kandidátom, Rafalovi Trzaskowskému z vládnej Občianskej koalície a Karolovi Nawrockému.

- Vláda SR ide podľa opozičného poslanca Gábora Grendela (Slovensko, Za ľudí, KÚ) urobiť všetko preto, aby sa zvýšila daň z nehnuteľností. Peniaze, ktoré v rámci konsolidácie vybrala od občanov, míňa neefektívne.

- Poslanci koaličného Hlasu-SD v parlamente nezahlasujú podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) za prelomenie veta prezidenta Petra Pellegriniho k návrhom legislatívy o takzvaných covidových amnestiách a rente pre generálneho prokurátora.

- Štát vykompenzuje mestám, obciam a krajom náklady na 800-eurové odmeny pre zamestnancov vo verejnej správe. Garantované sú aj zdroje na zamestnancov, ktorí vykonávajú prenesený výkon štátnej správy.

- Bývalý slovenský hokejový obranca Zdeno Chára sa dočkal veľkej pocty. Víťaza Stanleyho pohára z roku 2011, dlhoročného reprezentanta a kapitána strieborných medailistov z MS 2012 uviedli v nedeľu do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF)..

- Nočný útok Ruska, ktorý cielil na metropolu Kyjev a ďalšie ukrajinské oblasti, si podľa tamojších úradov vyžiadal najmenej 12 obetí vrátane troch detí.

- Aprílové zrútenie strechy v nočnom klube v hlavnom meste Dominikánskej republiky si vyžiadalo ďalšiu obeť. V noci na nedeľu po 46 dňoch v nemocnici podľahla zraneniam 33-ročná žena. Celkový počet obetí tragédie tak stúpol na 234.